Veporské vrchy sme navštívili začiatkom mája v krásnom slnečnom počasí. Pôvodný plán bol ísť z Ľubietovej na Chatu pod Hrbom a na Hrb, ale napokon vyhráva výhľadová trasa z Ľubietovej smerom na Skalolam spolu s banským chodníkom, o ktorom som si po prvýkrát prečítala deň pred návštevou lokality.

Banský chodník v Ľubietovej

Do Ľubietovej sa vezieme autobusom v sobotu, cesty sú prázdne, autobus nás vysádza v časti Podlipa. Po pár krokoch sa napájame na modrú značku, ktorá vedie na spomínaný Hrb. Nemáme toľko času, aby sme si pozreli banský chodník v celej jeho dĺžke – má tuším 9 km a dajú sa tu stráviť 4 hodiny, a tak vyberáme aspoň jeho spodnú časť vedúcu cez časť Podlipa, nad ktorou sú svahy s vyťaženou hlušinou, ktoré si chceme pozrieť. Prechádzame okolo miestnej jazdeckej školy, sú tu pekné koníky.

Zanechávame modrú značku a odbočujeme doľava do časti Banské haldy Podlipa. Sme v lokalite, kde sa v minulosti dobývali medené rudy. Ľubietová, ako jedno zo siedmych slobodných banských miest na strednom Slovensku, bola významným strediskom ťažby a spracovania medených rúd. Podľa niektorých prameňov sa tu v priebehu 500 rokov získalo celkovo až 25 000 ton medi, pričom obsah medi bol v rozmedzí od 4 do 10 percent, výnimočne 22 percent. Mediarstvo tu definitívne zaniká v roku 1863, pričom utlmenie nastáva na konci 16. storočia.

Najprv prichádzame na miesto, kde je model ťažnej veže Ľubor s malým jazierkom, do ktorého je privádzaná voda, a je tu model banskej klopačky. Ale zaklopať na ňu nemáme čím – chýba tu klepáč. Pomocou klopačky sa vydávali signály zvolávajúce baníkov do práce. Ako sa dozvedáme z náučných tabúľ, v skutočnosti tu klopačka nebola, ale nachádzala sa dolu v meste vo farskej záhrade. Baníci patrili k najchudobnejším vrstvám obyvateľstva, boli však slobodní a za prácou sa mohli pohybovať po celom Uhorsku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Banský chodník má veľa náučných tabúľ s textami a veľkorozmernými stojanmi s ukážkami miestnych minerálov, ktoré sa tu ťažili. Od jazierka vychádzame k haldám hlušiny a povyše za modelom gápľa vchádzame do kratšej sprístupnenej štôlne Andreas, ktorá patrí k najmladším štôlňam, vznikla v 18. storočí. Vchod je odomknutý, a tak vchádzame zvedavo dnu a vnútri si svietime mobilmi. Sme príjemne prekvapení, také niečo sme tu nečakali. Popod haldy prechádza ďalší chodník, a tak sa ním vraciame naspäť, vchádzame nakrátko do lesa. Z chodníka odbočujú schodíky do vyšších častí náučného chodníka, ale my schádzame dolu na lúky a vraciame sa smerom k centru Ľubietovej. Je krásne slnečné počasie, lepšie sme si ani nemohli priať. Lúky sú šťavnato zelené, parádička, kam len oko dovidí. Rozmýšľame, kadiaľ asi bude viesť naša zelená značka do Slovenskej Ľupče.

Ľubietová – kostolíky a mestský dom

Prichádzame tesne nad Ľubietovú a už zblízka obdivujeme strechy jej domov, vežičku mestského domu, katolíckeho a evanjelického kostola. Najprv odbočujeme k vyššie položenému rímskokatolíckemu kostolíku sv. Márie Magdalény. A máme šťastie, vstupná brána je odomknutá. Vchádzame dnu - interiér je veľmi pekný, má krížovú cestu a pekné vitráže okien. Ale vonkajšia omietka by si zaslúžila obnovu. Je tu domáca pani, s ktorou sa dávame do reči. Napokon prichádza reč, ako inak, aj na medvede. Dostávame odpoveď, že áno, sú tu a na okolitých svahoch ich domáci vidia snáď každý deň, tak nám radí byť opatrní. Ešte si fotím obranný kamenný múr, ktorý obkolesuje celý kostolík, je poznačený časom. Je tu aj niekoľko krížov.

Chodník nás vedie okolo korýtka zachytávajúceho vodu okolo pomerne veľkej budovy školy so škôlkou pomenovanej podľa T. G. Masaryka nižšie k mestskému domu, ktorý bol postavený talianskymi majstrami na konci 19. storočia na mieste niekdajšieho Ľubietovského hradu z roku 1564. Momentálne tu sídli Obecný úrad a Matričný úrad. Obzeráme si ho zvonka. Na stránke banského náučného chodníka sa spomína, že sú tu historické a mineralogické expozície. Za domom je pekný udržiavaný park, a tak sa ním prechádzame. Na opačnej strane parku stojí rímskokatolícka kaplnka sv. Jána Nepomuckého zo začiatku 19. storočia - je zamknutá.

Za parkom je Jednota, je ešte otvorená, a tak si tu kupuje každý to, na čo má práve chuť. Chvíľu si posedíme na lavičkách v parku. Opodiaľ v tieni stromov si všímame pekné multifunkčné ihrisko pre menšie deti. Pokračujeme cez mostík ponad potok Hutná k evanjelickému kostolu cirkvi augsburského vyznania s bielou vežičkou. Tu už také šťastie nemáme, je zatvorený. Murovaný evanjelický kostol bol vysvätený v roku 1807, neskôr na konci 19. storočia bola zväčšená jeho kapacita. Predtým tu bol drevený tolerančný kostol z roku 1784. O histórii evanjelických kostolov v Ľubietovej si viac prečítate z náučných tabúľ pri kostole.

Po zelenej smer Skalolam

Pokračujeme po zelenej značke, ktorá do Ľubietovej schádza z Vysokej a smeruje na sedlo Skalolam až do Slovenskej Ľupče. Po ľavej strane míňame cintorín. Spočiatku je komunikácia asfaltová, naokolo sú šťavnato zelené lúky, práve odkvitajú púpavy. V spätnom pohľade sa čoskoro ukáže Ľubietová v celej svojej kráse so spomínanou Vysokou. Viac vpravo je hlavný hrebeň Veporských vrchov s typickou siluetou Hrbu. Ako naberáme výšku, vidieť postupne kontinuálne celý hrebeň od Hrbu cez Vepor – na rozdiel od terénu, ktorým prechádzame teraz, toto sú zalesnené časti.

Za zákrutou opúšťame asfaltovú cestu a krátko vychádzame ešte vyššie hrebienkom. Potom sa terén vyrovnáva a ukazujú sa krásne výhľady na blízke Nízke Tatry, spoznávam Kozí chrbát, pod nimi Hiadeľské sedlo a strmý tiahly výstup na nízkotatranské Chochule. Práve kvôli výhľadom som volila túto trasu. Pred nami na malom briežku vidíme krásny solitérny rozkošatený strom s mohutnými konármi a za ním sa čnie masív Krížnej a časť Veľkej Fatry. Chceme si vyjsť k úžasnému solitéru, a tak opúšťame na krátko značku a ideme po vychodenom chodníčku bez značky. Viac vľavo sa ukazujú Kremnické vrchy za Banskou Bystricou. Ak sa pozorne zahľadíme, vidíme vysoký vysielač Suchá hora (Skalka) a viac vpravo sa ukazuje aj Panský diel. Všetko sú to pre nás známe miesta.

Na lúkach je zopár solitérnych odkvitnutých ovocných stromov. Fotím si pohľady na Nízke Tatry s čo najväčším priblížením – neskôr doma zisťujem, že sme videli aj najvyšší Chopok a nad zasneženými pláňami registrujem Kamennú chatu. Kľukatiacou sa cestičkou už znova na zelenej značke v severozápadnom smere prichádzame na Skalolam. Ja sa nemôžem vynadívať na krásne lúky so solitérnymi stromami s Nízkymi Tatrami v pozadí. Na chodníku sa objavujú tiež e-cyklisti. Myslím si, že ak ste trochu trénovaní, dá sa to sem vyjsť aj na horskom bicykli vlastnými silami.

Chotárne a zostup do Slovenskej Ľupče

Za Skalolamom lúky ustúpia lesu, neskôr vychádzame na krásnu čistinku Chotárne. Zdola sem práve vychádza cyklista, ešte obdivujeme pohľady k Nízkym Tatrám. Do Slovenskej Ľupče to píše smerovník 70 minút. Potom sa chodník stáča viac na západný smer a vedie popod Zelenovo. Pre istotu sme stále v skupinke a dávame o sebe vedieť, najmä, keď vchádzame do tunela vegetácie. Až doma som zistila, že sme mali pred zostupom do údolia ešte odbočiť doprava na lúky, kde by sme mali určite krásny výhľad na Ľupčiansky hrad. Tak máme aspoň dôvod sa sem znova vrátiť. Prechádzame okolo obydlia, kde sú rómski spoluobčania, je tu všade neporiadok, blízke kontajnery sú beznádejne plné. Žeby jarné upratovanie?

Slovenská Ľupča

Prechádzame mostom ponad Hron a cez železničnú trať, po ľavej strane je železničná stanica. Pýtame sa miestnych, či je tu nablízku v prevádzke reštaurácia, kde sa dá najesť. Nie sme úspešní, reštaurácia pri námestí je cez víkend zatvorená, reštaurácia pod hradom nefunguje a opačným smerom k Banskej Bystrici sa nám nechce ísť, lebo k Ľupčianskemu hradu je to presne opačne. Aj informačné stredisko v uličke za námestíčkom je zatvorené – nevidíme tu žiadnu tabuľu ani oznam, z akého dôvodu.

Pokračujeme k väčšiemu evanjelickému kostolu v strede dediny. Na našu radosť, oproti nemu za cestou nachádzame milé miestečko Mníchov dvor a vedľa neho je zmrzlináreň. Zdá sa, že tu je momentálne sústredený všetok život. Vchádzame dnu a sme radi, že sa tu dá dať káva a koláčiky. Po točitých schodoch sa dá vyjsť na horné poschodie, kde sú kapacity na ubytovanie, sú tu na predaj remeselné výrobky, dokonca produkty lekárne a knižky. Cítime sa tu príjemne, káva je skvelá, aj koláčiky nám chutia. Tak aspoň niečo. Do príchodu nášho turistického autobusu máme ešte dosť času, a tak pokračujeme na prehliadku Ľupčianskeho hradu.

Ľupčiansky hrad

Okolo námestia, kde je menší katolícky kostol a morový stĺp, vychádzame k hradu. Volíme čo najkratšiu cestu, prichádzame k pokladni za hradbami. Kupujeme si lístky a dostávame žetóny, ktoré odovzdáme na začiatku komentovanej prehliadky, ktorá bude o 45 minút. Čas využívame na to, aby sme si za vstupnou bránou, ktorou prechádzame, pozreli dolné nádvorie hradu. Na terase sa otvára výhľad na celé podhradie a hrebeň, skadiaľ sme schádzali dolu.

Rastie tu známa Korvínova lipa, ktorej vek je odhadovaný na viac ako 700 rokov. Volá sa Korvínova preto, lebo v 15. storočí pod ňou mal rád sedávať vtedajší kráľ Matej Korvín. Uvádza sa, že obvod úctyhodného stromu je približne 770 centimetrov. Ľupčiansky hrad patrí od roku 2002 Železiarňam Podbrezová, ktoré ho postupne rekonštruujú. Na nádvorí sú zrekonštruované priestory, kde sú archeologické nálezy, poľovnícky salónik či vystavené obrazy umelcov. Panely zobrazujú rôzne historické podoby hradu a jeho fasád.

Potom začína komentovaná prehliadka, počas ktorej prechádzame prevažne cez zrekonštruované priestory. Z okien si pozeráme výhľady na mestečko, mňa zaujmú pôvodné stropy, ktoré boli vraj natierané býčou krvou, aby sa predĺžila ich trvácnosť. Prezeráme si kaplnku, kde je pôvodný oltár z konca 17. storočia. Zaujímavý je obraz Krista. Podľa toho, z akého uhla a vzdialenosti sa na obraz pozriete, javí sa, že má zatvorené alebo otvorené oči. Pri studni si čítame o únikovej chodbe z hradu, ktorá viedla zo studne. Z hradu schádzame rovnako, ako sme vyšli. Ešte stihneme druhú kávičku v Mníchovom dvore a potom nasadáme do autobusu, ktorý nás vezie domov.

Záver

Samotná Ľubietová a jej okolie sú malebné. Lokalita má čo ponúknuť aj na viacero dní, veď len náučnému banskému chodníku sa dá venovať pol dňa. Môže to byť vhodný nápad na školský výlet. Ak máte radi turistiku, môžete navštíviť Vysokú alebo Hrb a Vepor cez Chatu pod Hrbom, možností je veľa. Nami zvolená nenáročná zelená značka, vhodná aj pre horský bicykel alebo e-bike, nám umožnila vidieť krásne výhľady na viacero slovenských pohorí ako aj pozrieť si ďalšiu zaujímavosť – Ľupčiansky hrad. So službami Mníchovského dvora sme boli spokojní, ale sklamalo nás, že sme v blízkosti hradu v sobotu poobede nenašli žiadnu fungujúcu reštauráciu. Dúfam, že sa sem ešte niekedy vrátime a navštívime miesta, kde sme ešte neboli.

Ďalšie informácie:

• Náučný banský chodník Ľubietová,
• Atrakcie Ľubietovej.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek