Trasa

Rajec, Bystrická cesta – Dubová, rozhľadňa – chaty pod Žibridom – Žibrid – sedlo Patúch – Súľov – Vrchteplá – Súľov, parkovisko – Skotňa – Súľov – Roháčske sedlo – sedlo Patúch – Budzogáň – Pod Kamenným dielom – Skalná ihla – Zbyňov

Zmena plánu a opäť v máji v Rajci

Druhý májový víkend sa mi naskytá voľno. Preto posledné dni pred ním plánujem, kam vyraziť. V plánoch víťazí známy vrch Vápeč a okolie Zliechova. Počasie najmä v sobotu sa má však pokaziť a zo severozápadu hlásia popoludní a večer prehánky. V hlave mám jasnú víziu zažiť prvýkrát úžasný vrch v krásnom počasí. Ani ráno v deň D sa na avizovanej predpovedi nič nelepší. Preto sa tesne pred výjazdom rozhodnem zmeniť plán a zájsť po roku opäť v máji do Súľovských vrchov. Ako východzí bod si vyberám Rajec. Parkujem na rovnakom mieste ako pred rokom, ale tentokrát sa vyberám po zelenej trase k lákavejším končinám vyhliadky na Dubovej a bralám Žibridu.

Vyhliadka Dubové a výhľadový Žibrid

Prvý kilometer vedie lúkami nad mestom, odkiaľ si vychutnávam pohľady na Malú Fatru so „zubom“ Kľaku, ktorý mám z tejto strany najradšej. Potom sa vnáram do lesa, kde ma čaká ostrý stupák na Dubovú. Tesne pod vrcholom si sadám na vyhliadkovú lavičku. Až po obhliadke okolia si všímam, že pár metrov nado mnou je malá vyhliadková veža. Keďže predpokladám, že výhľad z nej bude takmer totožný aký som si vychutnal pred pár minútami, ani na ňu neleziem.

Za vrcholom mierne strácam správny smer. Preto musím pár metrov „struhnúť lesom“ kde si radšej zakričím, keďže tunajšie končiny tiež nie sú medveďom neznáme. Zostupujem do doliny Jasenovského potoka znovu strmým terénom. Tuším, že ma takýto hore-dole terén čaká najbližšie dva dni.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po krátkom úseku dolinkou s chatami a pekným novým oddychovým miestom, kde by sa dalo prespať, začínam opäť stúpať na Žibrid. Tu stretávam prvého bežca. Až po vrchol je zas pusto. V okolí vrcholu a najmä na jeho druhej strane nad sedlom Patúch sa to už ľuďmi hemží. Predtým sa však zastavujem na bralnatom vrchole a na pár minúť sa zadívam do okolia. Výhľady sú odtiaľto skutočne pekné. Do oka mi padajú najmä mohutný Veľký Manín, Hoľazne a Havrania skala. Pod vrchmi leží tiahla dedinka Hradná.

Keď počujem blížiacich sa ľudí, poberám sa dolu do sedla Patúch. Ako som už spomenul, tu stretávam asi 70 ľudí smerujúcich hore. Dochádza mi, že vrch je v spojitosti s neďalekým Zbyňovským (Strateným) budzogáňom výrazným turistickým lákadlom. Ja si druhé zo spomenutých lákadiel nechávam na ďalší deň, pretože ma dnes čakajú ešte slušné stúpania, a to mám 700 výškových za sebou.

Súľov, Vrchteplá a opäť Súľov

Popoludní sa pohodovo lesnou cestou blížim k Súľovu. Na okraji obce obedujem a sledujem dvoch nešťastníkov ako zapadli na dodávke v "kružine". Je mi jasné, že ani moja pomoc unaveného turistku by ich nezachránila a vidím to len na traktor alebo džíp z dediny a lano.

Potom sa prechádzam prvýkrát známym Súľovom. Zaujme ma pár pekných dreveníc a čoskoro som v centre obce. Tu sa nezdržiavam a odolávam pokušeniam „orosenej odmeny“, ktorú si nechávam na neskôr.

Popri kempe, kde si doplním vodu, začínam smerovať do Vrchteplej dolinou Súľovského potoka. Opäť postupujem asi hodinu sám, až kým sa nedostávam na sedielko s výhľadom na dedinu. Tu to už znovu trochu žije a v sedielku sa motá dvojica starších turistiek so psíkom. Odfotím si peknú scenériu a vstupujem do mne známej dediny Vrchteplá. V nej neodolám návšteve krčmičky, pretože čas mám dobrý a výdatnejší oddych mi tiež dobre padne.

Po hodine sedenia sa poberám preč. Tentokrát mi bude spoločnosť robiť červená značka. Je znovu totálne opustená až k prvým chatám rekreačnej oblasti Súľov. Pomedzi ostré chrbty Súľovských vrchov a oboch stranách doliny sa blížim k jednému z najznámejších miest pohoria – Gotickej bráne. Najskôr však míňam chátrajúci hotel socialistického rázu spred pár desaťročí a čudujem sa, že ho v lákavom, známom a navštevovanom kúte krajiny nikto nezrekonštruoval. Podrobnosti však nepoznám a preto len nevinne špekulujem. Aktuálne by sa hodil na natáčanie hororu.

Viac ma však zaujíma spomínaná skalná brána, ktorej bralá sa týčia sto metrov vysoko. Sú to skutočne impozantné prírodné výtvory. Krátko si oddýchnem na autobusovej zastávke a potom pokračujem v smere Súľov. Vyzerá, že sa chystá prehánka, aj keď tmavé mračná na oblohe strašia už dve hodiny. Vhod mi padá neďaleký penzión, kde si vychutnávam obľúbený Radegast.

Noc v altánku v Roháčskom sedle

Po polhodinke je po všetkom a mne zostáva vystúpiť na Roháčske sedlo, kde mám vyhliadnutý prístrešok. Bol som pri ňom cez Veľkonočné sviatky pred 2 rokmi a tušil som, že ho minimálne raz využijem.

Pomaly ubíjaný rastúcou únavou stúpam do sedla lúkami, na ktorých pred pár rokmi stála Zraková pyramída. Neskôr v lese obdivujem bralá rôznych tvarov a rozmýšľam, že by sa v pohorí dalo túlať dni a stále by sa nejaké „skalné čudo“ objavilo.

V sedle ma víta staršia česká dvojica. Dávame sa nesmelo do reči, ale keď sa zdá, že sme „z rovnakého cesta“, debata sa výraznejšie rozprúdi. Kecáme najskôr o našich trasách. Kým oni spomínajú, že putujú štvrtý deň z Trenčína, prezrádzam, že sa len tak cik-cak túlam okolím Rajca a Súľova.

Okolo 20. hodiny sa vydávam na neďaleké bralo, ktoré som navštívil tiež pred 2 rokmi. Poteší ma, že sa ukázalo slnko a ako to občas býva, že sa predpoveď mýlila a ja som mohol ísť aj na Vápeč. Nič však nebanujem, pretože sa predo mnou odohráva krásne divadlo západu slnka. Do oranžova nasvietené skalné veže sa krásne vynímajú zo sviežozeleného koberca májových lesov. Kúsok sa prejdem hrebeňovým chodníkom, ktorý má vo večernom svetle skvelú atmosféru. Tichý májový večer osamote na bralách Súľovských skál je sen, ktorému by asi málokto odolal. Po západe slnka za tenký pás oblačnosti na horizonte zbehnem do sedla, kde ešte polhodinku kecáme so spolunocľažníkmi.

V noci sa vyspím celkom dobre. Nadránom sa začínajú silno ozývať operenci. O piatej vyrážam opäť na vyhliadku a stúpajúc svahmi si všímam červené prenikajúce slnko. Okolité bralá sú však ešte v tieni, akurát sa prvé lúče dotýkajú vrcholku najvyššej Brady. Keďže som sa sem chystal na dlhšie, zobral som si jedlo a termosku. Kochajúc sa atmosférou si zajedám chlieb a popíjam čaj. Slnko stúpa vyššie a osvetľuje bralá Súľovského hradu. Po hodinke sa pomaly poberám do sedla, kde sa balím a lúčim s raňajkujúcimi Čechmi.

Členitý hrebeň Kečiek

Ako mi je to z mapy jasné, čaká má náročných 450 metrov opakujúceho sa stúpania a klesania vrcholkami a bralami hrebeňa Kečiek. V úvode prekonávam štrbinu pomedzi bralá. Žasnem, že sa tadiaľto presúval niekto na bicykli.

Náročnosť hrebienka však spríjemňujú viaceré výhľady na Súľovskú kotlinu a jej okolie od severu po juhozápad. Viackrát sa na príjemných miestach zastavujem a kochám sa spomínaným okolím. Postupne ma však takmer rovnaké pohľady omrzia a na predposledné vyhliadky na okraji strmého hrebeňa nevystúpim.

Na jednom lesnom prieseku je výnimočne možné vidieť Malú Fatru, konkrétne jej Lúčanskú časť s Martinskými hoľami.

Doslova „čerešnička“ na záver úseku ma však čaká pod vrcholom Patúcha, kde sa končí členitý hrebeň a trasa strmo padá do sedla Patúch. Ponad bralá na hrebeni dobre vidieť vrch Žibrid a z oblačnosti v diaľke trčí „zub“ Kľaku. Krásna scenéria ma uchváti a je to možno najkrajší pohľad uplynulých dvoch dní. Nadšený tak klesám do spomínaného sedla.

Známe turistické chuťovky nad Zbyňovom

Na záver dvojdňovky ma čakajú známe turistické chuťovky v širšom masíve Žibridu a to Zbyňovský budzogáň a skalné ihly Babice.

Príjemnou lesnou cestou sa v nedeľné predpoludnie stále sám blížim k prvému spomínanému lákadlu. V jednom mieste si všímam odbočku k nemu a neleniac začínam strmo stúpať. Po vyše desiatich minútach som na mieste a žasnem nad mohutnosťou skalného diela prírody. Budzogáň je skutočne ozrutný. Po poobzeraní skalnej zaujímavosti sa tu rozkladám a obedujem. Teším sa, že tu nikto nie je, čo som ani nečakal a môžem si vychutnať lákavé miesto sám.

Po návrate na cestu sa čoskoro dostávam k odbočke ku skalným ihlám - Babiciam. Taktiež sa vyberám aj sem pozrieť si ďalšie lákadlo na trase. Po 15 minútach som tam a nadšene sa kochám ďalšími zaujímavými bralami Súľovských vrchov. Je odtiaľto krásny výhľad na Rajeckú kotlinu s Malou Fatrou na jej opačnej strane.

Postupne sa s pekným miestom lúčim a zostupujúc do dediny stretávam prvých ľudí. Cestou tam sa momentálna návštevnosť vyšplhá na asi 50 ľudí. Po prechode lúkami lokality Hájik vchádzam do Zbyňova, kde som raz v horúcom lete bol. Cez ňu sa presúvam k autobusovej zastávke, kde moja túra končí.

Záver

Po roku zopakovaná májová návšteva Súľovských vrchov, tentokrát do okolia Súľova, sa vydarila. Počasie bolo nakoniec lepšie, ako som predpokladal. Mohol som si tak vychutnať krásne výhľady či zo Žibridu, zo Súľovských skál neďaleko Roháčskeho sedla tiež z ostrého hrebeňa Kečiek. Okrem týchto radostí som spoznal okolie Súľova a Vrchteplej po menej frekventovaných trasách. „Čerešničkou na torte“ dvojdňovky boli parádne skalné výtvory prírody – Zbyňovský budzogáň a skalné ihly Babice.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek