Do oblasti Bodík som sa chystal roky. Chcel som sa tam pozrieť počas vegetačného obdobia, ale nie v lete, keď je sparno a lužné lesy sú plné komárov. Ideálny čas bol koncom apríla či v máji a tento rok mi to konečne vyšlo.

Komplikácie v úvode

Výlet sa nezačal dobre. Už pred Dunajskou Stredou som zaregistroval oznam, že je cesta vedúca po pravom brehu derivačného kanála uzavretá. Neskôr som míňal ďalšie takéto oznamy, takže som si po útržkoch prečítal celú správu. Cesta bude dnes od 8.00 do 16.00 uzavretá. Keď sa budem vliecť, túru skončím čosi pred štvrtou, takže to by bolo v pohode.

Postupne mi však došlo, že potrebujem vedieť viac. Čo ak cestu uzavrú preto, lebo budú robiť riadené záplavy? Vedel som, že sa takéto záplavy robia, ale netušil som, ako vyzerajú. Môže sa stať, že sa na chodník nedostanem a kvôli uzávere cesty budem 8 hodín zabíjať čas v Bodíkoch. Alebo v horšom prípade príde záplavová vlna, keď sa budem motať lužnými lesmi.

Vrátil som sa na hať pri Gabčíkove, kde som si všimol SBS-károv. Popýtal som sa ich a ochrankári ma potešili. Uzávera bude kvôli cyklistickým pretekom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Severný okruh

V Bodíkoch som zaparkoval pri ihrisku a o 7.30 som vyrazil na prechádzku. Keďže ráno býva rosa, z obce som sa vybral po hrádzi. Jej koruna je vyasfaltovaná a slúži ako cyklotrasa, no ráno na nej žiadni cyklisti neboli.

Po pol hodine som z hrádze odbočil. Prekráčal som chatovú oblasť pod Šulianskym jazerom a prišiel som k Šípovej hati, cez ktorú sa valila voda. No fajn. Takže predsa sú tu teraz riadené záplavy. Na kraji zatopenej panelovky boli kamene. Pokúsil som sa po nich cez vodu preskákať, ale po chvíli boli aj vrcholce kameňov pod vodou. Musel som sa vrátiť.

Čo teraz? Bude sa treba brodiť. Prúd nie je príliš silný a vody je sotva po kolená, takže by sa to malo dať zvládnuť. Problém bol v tom, že som na brodenie nebol pripravený. Budem sa musieť vyzuť a vyzliecť si rifle. A podľa všetkého si procedúru zopárkrát zopakujem.

Naboso som vkročil do vody. Bola príjemná, avšak na betóne sa mi šmýkalo. Trikrát som sa pokĺzol a raz som takmer zletel do vody. Hmm, na ďalšom brode pôjdu topánky do batoha. Nechcem, aby mi pri pokĺznutí vyleteli z rúk.

Cestičkou za Šípovou haťou

Kus za brodom sa ide cez most, pod ktorým sa valila hotová rieka. Páni, ak bude poniže iba brod, tak to bude fuška. Času mám však dosť, takže sa prinajhoršom vrátim.

Prišiel som k Dunaju. Rieka bola rozvodnená a zopár kríkov bolo vo vode. Ramenná sústava sa však nenapúšťa priamo z Dunaja, ale z derivačného kanála. Na štrkových laviciach sú lúčky, ale kvitli na nich iba bežné rastlinky.

Prišiel som k dlhočiznej hati pod Šulianskym ramenom. Je tu hneď dvojica brodov, pričom druhý je poriadne dlhý. Šiel som ním pomaly, aby som sa nešmykol. Už som zistil, že klzký je iba betón, ktorý pokrýva čosi slizké. Keď kráčam po vodnej tráve, tak sa mi nešmýka.

Vrátil som sa do Bodík. Absolvoval som malý okruh a čas mám dobrý. V aute som zhodil zopár nepotrebných vecí a vzal som si paličku. S ňou sa budem pri brodení cítiť istejšie.

Južný okruh

Prekráčal som nezáživný úsek po hrádzi, pod ktorou sú ďalšie chatky, a zahol som do lužného lesa. Ten je tu parádny, hotová džungľa. Všade okolo cestičky sú močiare a vodné jamy, v ktorých kvitnú kosatce žlté.

Prešiel som tretí a štvrtý brod a pomaly som si na gymnastiku s vyzliekaním a obliekaním zvykol. Ramená sú nádherné. Sú pokryté bielym páperím z topoľov, ktoré sa vznáša všade naokolo.

Minul som prvú turistku. Pani či slečna fotila vážky. Neskôr som však natrafil aj na dve dvojice cyklistov. Chvíľu som kráčal popri Dunaji a zahol som do vnútrozemia. Cestičku tu lemuje les, v ktorom tvorí podrast vysokánska žihľava. Ísť tadeto o pár týždňov neskôr, tak ma komáre uštípu.

Piaty brod bol najnáročnejší. Je tu trochu väčší spád, takže voda prúdi rýchlejšie. Miestami mi siahala nad kolená, no s paličkou som to zvládol. Na konci brodu ma zaujal plávajúci kmeň starej vŕby či topoľa, ktorý bol obrastený vegetáciou.

Pri poslednom, šiestom brode, som fotil kotvicu plávajúcu. Na konci brodu som stretol dvojicu cyklistov. Vyzerali tak, ako ja ráno pri Šípovej hati. Boli zaskočení. Zjavne nečakali, že sa bude treba brodiť. Prehodili sme zopár slov a nato sa cyklisti pustili do vody. Zvládli to, ale o chvíľu sa vracali. Prúd je v piatom brode naozaj trochu silnejší. Nemohli sa opierať o paličku, tak ako ja. Naviac, bicykle museli niesť nad vodou. Keby ich tlačili po panelovke, kládli by vode väčší odpor a hrozilo by, že ich odplaví.

Návrat lúkami

Prekráčal som lužný les a lúkou som prišiel k pozorovateľni vtáctva. Je z nej pekný výhľad na Bačianske rameno. Na hladine kvitli lekná, ale ich obrázky mi nevyšli.

Vracal som sa poľnou cestičkou popri severnom Bodíckom kanáli a neskôr po hrádzi. Teraz, poobede, sa po nej premávalo veľa cyklistov. Aby som nešliapal asfalt, koniec som išiel popri južnom Bodíckom kanáli.

K autu som sa vrátil o 17-tej. Vďaka brodeniu a skúmaniu rastliniek mi prechádzka trvala dlhšie, ako som očakával. Cesta bola otvorená, podľa cyklistov pri brode na ňu pustili dopravu už o 13.30 h. Tak ako je u nás zvykom, obmedzenie verejnosti sa „pre istotu“ prehnalo.

Záver

Na severnom okruhu z Bodík sa treba na jar brodiť dvakrát, na južnom štyrikrát. Južný sa mi však páčil viac. Z cestičky pri ňom vidno viac jazierok a mokradí, a hoci aj tu sa les ťaží a miestami sú topole vysadené v radoch ako vojaci, je tu väčšia divočina.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek