Do Plaveckého Mikuláša sa doveziete autom z Bratislavy (60 - 70 km) za menej ako hodinu. Na výber sa ponúka trasa cez Pezinskú Babu, kde si viete vychutnať jazdu cez kľukatú cestu horského priechodu alebo šoférsky menej náročná trasa po D2 do Malaciek, odkiaľ nás potom čaká prechod cez vojenský obvod s magickými pohľadmi na zvláštne lesy tejto oblasti. My sme si, práve kvôli lesom, zvolili druhú možnosť.

Hlásili búrky, ale povedali sme si, že to riskneme. Tesne pred príchodom do východiska nás jedna zastihla, aj s poriadnymi krúpami. Po 10 minútach bolo po všetkom a opäť svietilo slnko, takže výlet mohol pokračovať.

Po príchode do Plaveckého Mikuláša je parkovanie možné na viacerých miestach, buď priamo v obci na parkovisku pri miestnom kostole, odkiaľ začína žltá turistická značka, alebo na vedľajšej ulici pri obecnom úrade.

My sme hľadali miesto, čo najbližšie k hore, a tak sme za miestnym kostolom odbočili popri obecnom úrade, pokračovali popri základnej škole, na najbližšej odbočke odbočili vľavo a dorazili k lúke pod Korlátkou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z miesta parkovania vyrážame po neznačenej poľnej ceste popri výklenkovej kaplnke, sprevádzaní prevažne oblačnou oblohou stále rovno ku križovatke, kde sa má poľná cesta napojiť na žltú značku. Z lúky vidíme v diaľke množstvo srniek, pokojne sa pasúcich na neďalekej pastvine. Je zaujímavé sledovať zvieratá ďalekohľadom a byť k nim ešte o kúsok bližšie. Samozrejme, nenecháme si ujsť ani pohľad na Plavecký hrad, ktorý cestou v diaľke zazrieme.

Keď prídeme na križovatku poľných ciest, odbočíme mierne vľavo a ďalej pokračujeme po žltej značke. Značka nás vedie do lesa, kadiaľ pokračujeme k Jelenej hore. Jedna z tabúľ umiestnených na kmeni stromu nás informuje, že oblasť je v poľovnom revíri a odporúča sa obmedziť návštevy v skorých ranných a neskorých večerných hodinách. Lesná cesta vedie ďalej popri ohradenej čerpacej stanici a po pár minútach prichádzame k smerovníku pod Jeleňou horou, kde sa začína zelená značka.

Ako hľadíme na smerovník, z diaľky počuť zahrmenie a spúšťa sa ďalší dážď. Rýchlo vyťahujeme pršiplášť a premýšľame, čo ďalej. Naspäť k autu je to približne 15 minút chôdze a cestou sme nevideli miesto, kde by sa dalo pred dažďom skryť. Oblečení v pršiplášťoch čakáme ako sa situácia vyvinie, ale keďže pomedzi stromy vidieť okrem tmavých oblakov jasnú oblohu, rozhodli sme sa počkať, kým dážď prestane. Po pár minútach dážď skončil a od smerovníka vyrážame strmšou cestou po zelenej smerom hore do nášho cieľa.

Približne po 10 minútach strmšieho stúpania sa pred nami nachádzajú neobyčajné skalnaté útvary, ktoré sú naším cieľovým bodom. Centrálny skalný útvar pripomína zospodu jeleniu hlavu a kúsok nižšie sa nachádza skupina menších skál vďačných na zaujímavé fotografie. Ešte kúsok do kopca po zelenej značke a máme krásny pohľad na celú oblasť skál zvrchu.

Celá túra nám pomalým tempom s prestávkou na dážď, občerstvenie a množstvo fotenia zabrala necelé tri hodiny, avšak s menšími prestávkami sa dá hravo zvládnuť za 1,5 až 2 hodiny, pre svižnejších bez problému aj za hodinu.

Jelenia hora je príjemné miesto s výhľadom na Plavecký hrad, kam sa dá vyjsť na časovo nenáročnú turistiku, ktorá síce nenadchne ako veľhory, ale pokiaľ máte na túru len pár hodín či hlásia zrovna nevyspytateľné počasie, určite tunajší výlet poteší.

Fotogaléria k článku

+20 ďalších fotiek