To pokračovalo aj po novembri 1989. Svetlú škvrnu Schloss Hofu som si vždy odfotil, pripojil pár záberov pokojnej či rozvodnenej Moravy a pokračoval po náučnom chodníku alebo červenej na vrchol Kobyly. Až začiatkom apríla 2008 som si pri fotení kveteny na Kobyle povedal: „Človeče, prečo sa tam nevyberieš?" Kúpil som dva spiatočné lístky za 328 Sk a v sobotu o 7:50 hod. nás s manželkou viezol vlak do Marcheggu.

Z vlaku sme vystúpili krátko po ôsmej a vykročili sme vpravo podľa informačnej tabule. Chodník nás viedol popod železničnú trať na asfaltku idúcu na Schloss Hof. Malá zelená tabuľa oznamovala, že tadiaľto ide aj cyklo trasa Kamp – Thaya – March Radroute. V noci na Záhorí mrzlo a tak sme v rannom opare toho veľa nevideli. Kráčali sme pomedzi polia, ktoré neskôr na pravej strane vystriedal lesík. Za Marcheggom je ohradená lúka s bielymi „šibenicami“ zoradenými do oválu a nad nimi posed. Hádali sme, čo by to mohlo byť - nakoniec sa z toho vykľul psí dostihový štadión – Austrian Racing Hounds. Tak toto sme ešte v živote nevideli. Z polí vrieskali bažanty a na ľavej strane sme v diaľke zbadali oblúky vlakového mostu ponad Moravu.

Po štyridsiatich minútach pokojnej chôdze sme prišli k niekoľkým poľnohospodárskym usadlostiam, ktoré tvoria obec Heimatland. Ranný opar zmizol a na ľavej strane sa nám krásne ukázali Malé Karpaty od Vysokej po Devínsku Kobylu. Takto sme ich ešte nevideli. Cesta mierne klesla k ohradám, za ktorými sa na kopčeku vynímal zámok Schloss Hof. Na stĺpiku sa objavila ďalšia tabuľa, oznamujúca, že tadeto ide aj Natur/Schlősser Tour. Vzduchom sa k nám priniesol škrek pávov a hlasné híkanie oslov. Vedeli sme, že tu chovajú vzácnych bielych oslov, no všetko zvieratstvo, ktoré nás na zámku čakalo, nás príjemne prekvapilo.

Pomedzi výbehy s hnedými dvojhrbými ťavami, strakatými koňmi a ovečkami sme prišli k rybníku s husami, kačicami a rovnorohým statkom. Pokladnicu otvárajú až o desiatej a tak sme si šli obísť zámok. Mohli sme sa občerstviť v reštaurácii s krásnym grafity, pripomínajúcim kráľa Otakara II. Po otvorení pokladnice nás potešil propagačný materiál v slovenčine, ako aj po slovensky hovoriaca pokladníčka. Platbu kreditkartou sa mi nepodarilo uskutočniť a tak som 19 Eur za nás oboch zaplatil v hotovosti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zámok postavili v roku 1726 pre vojvodcu princa Eugena Savoyského a za vlády cisárovnej Márie Terézie sa z neho po prestavbe stal najväčší vidiecky zámocký komplex v Rakúsku, zaberajúci 50 ha. Momentálne ho rekonštruujú a vo vnútri je sprístupnené jedno poschodie. V lete musí byť nádherný zážitok poprechádzať sa po barokovom terasovitom parku. Vojvodu i cisárovnú by iste šokoval pohľad na komíny Volswagenu, či paneláky na úpätí Sandbergu. V spodnej časti parku zase nás prekvapil výbeh so zubrami a jeleňom s laňami. Barokový vidiecky život si možno priblížiť na zámockom statku. Je tu ekologické záhradníctvo, bylinková záhrada, liehovar, lekvárová kuchyňa, oranžéria, stajne s lipicanmi a desiatkami iných zvierat. Zámkom a jeho parkom sme sa kochali vyše štyri hodiny.

Keďže sme chceli dôjsť až k sútoku Moravy s Dunajom, museli sme sa od prehliadky zámku odtrhnúť a vykročili sme po ceste do Markthofu. Na kraji cesty v zelenom poli stáli snehobiele Božie muky a na modrej oblohe svietil Schloss Hof. Pre fotografa nádhera. Slniečko už pripekalo naplno, no chladný vietor nás nútil ostať v teplom oblečení. Pred Markthofom nás tabuľa upozornila, že sa nachádzame v Nationalpark Donau aue. Do obce sme nešli, ale sme ju obišli vľavo vedúcou cestou. Tá nás doviedla na hrádzu s kaplnkou neďaleko kanála Stempfelbach, ktorý sa tu vlieva do Moravy. Na lúke pod kaplnkou je malý tréningový parkúr. Devínska Kobyla sa nám ukázala v celej kráse. Od panelákov pod Sandbergom po záhradkársku osadu na jej úpätí pri Devíne.

Zišli sme z hrádze do polí a mostíkom prešli ponad napoly vyschnutý kanál. Poľnou cestou popri vysadených tenkých prútikoch nám neznámych rastlín či stromčekov sme sa blížili k lesíku. Prešli sme ešte ponad jeden úplne vyschnutý kanál a nad stromami sa nám ukázalo Devínske hradné bralo. Povedľa rozpadnutého domčeka sme vošli do lužného lesíka a po chvíli sme stáli na sútoku Moravy s Dunajom. Od Slovenska nás delilo snáď 70 m. Ako memento minulosti sa belel na brehu Moravy pamätník padlým pri pokuse o prekročenie hranice za socializmu. Tých 70 metrov znamenalo kedysi nekonečno a dnes po vstupe do EÚ a Schengenu sa pozeráme z pieskovej pláže v Rakúsku na prechádzajúcich sa pod hradom Devín. Cez Dunaj sa dívame na Hundsheimské kopce od Kőnigswarte po Hainburgský hrad. Vytiahli sme poživeň a dožičili si nefalšovaný plážový piknik. Nuž ale aj pre nás tých 70 metrov cez Moravu je v studenej vode neprekonateľných a znamená 11 km šliapať späť na vlak. Teda, kým nepostavia avizovanú pešiu lávku ponad Moravu z Devínskej Novej Vsi na Schloss Hof.

Keďže sme domov nechceli prísť za tmy, museli sme sa pobrať. Vracali sme sa rovnako po Markthof a potom po hrádzi až k ceste pod Shloss Hofom. Tu sme sa napojili na asfaltku a rezkým krokom za necelé dve hodiny prišli na stanicu v Marcheggu. Práve včas. Vlak šiel za osem minút. Domov sme prišli presne o 19-tej hod. Spokojní a o poznanie bohatší.

Cyklisti môžu od sútoku pokračovať do Markthofu a z neho proti prúdu Dunaja na most ponad Dunaj a cez Hainburg do Bratislavy. Za 45 Eur sa dá kúpiť návštevnícka karta, s ktorou môžete v NiederŐstereichu navštíviť 220 múzeí a zámkov, v cene sú tiež vstupy na kúpaliská.