V piatok popoludní sme sa v plnej poľnej dostavili na prednášku pána Mariána Jasíka zameranú na ochranu prírody. Nech si nikto nepredstavuje, že sme len pozerali na obrázky kvetiniek a chrobáčikov. Boli tam aj ušatí mackovia a diskutovalo sa nielen o nich, ale aj o ďalších horúcich témach ako lykožrút, rozsah ochrany národného parku, či developeri. Publikum bombardovalo prednášajúceho početnými otázkami, zahanbiť sa nenechal predovšetkým Boro. Pán Jasík si na odchode pochvaľoval, že publikum bolo príjemné a išlo otázkami pod kožu.

Po tejto zaujímavej časti a výdatnej večeri nasledovalo nemenej príjemné premietanie Miša Mikuláša, ktorý bol tento rok na Gran Sasso v Taliansku. Záver večera patril Ľubovi a prezentácii nového Hikeplannera. Potom sme sa už z chladnej jedálne presunuli pod periny, aby sme sa zišli zase pri raňajkách.

Raňajky boli tiež veľmi dobré a výdatné. Po nich sme sa rozpŕchli na turistiku. Boro s Tomášom na Štefáničku, ďalšia skupinka (MišoM, Adushka, Jano T., Matúš, Rasťo, Martin Tinák a Jožo) na Skalku, Danka s Ľubkom a Božkou, a Zuzka s Paľom na Ďumbier a Kamennú chatu pod Chopkom, a Lenka s Alenou okruh na Krížske sedlo, Ďumbier, a Štefáničku. My s Ľubom sme tiež plánovali Skalku, ale keďže sme ešte čakali na moju sestru Danku, časovo to nevyšlo. Ako náhradný cieľ sme si vybrali bočný hrebeň od sedla Príslop s vrcholmi Pálenica a Baba. Chodník bol mierne zarastený, a za celý čas sme nestretli ani živú dušu, cítila som sa ako v zabudnutej divočine. Hore nás čakal krásny hrebeň s nízkou kosodrevinou, z ktorej trčali skaly, a výhľady na centrálny hrebeň od Ďumbiera po Skalku. Pred Babou zase romantické lúčky s ďalšími fotogenickými skalami.

Po návrate do sedla Príslop sme sa vybrali hore na Dereše. Asi v polovici prudkého stúpania nás prekvapila spŕška ľadových krúpov, ktorá nás obliala tak, že než sme stihli navliecť nepremokavé bundy, návleky a pláštenky na batohy, boli sme komplet mokrí. Hneď po skončení obliekacej operácie na chvíľku prestalo pršať, ale predvídavo sme sa nevyzliekli, onedlho nasledovali ďalšie spŕšky. V tomto počasí sme dosiahli Dereše a ďalej sme pokračovali na Kamennú chatu. Tam sme našli takmer celé a rovnako mokré HIKING osadenstvo, a strávili sme príjemnú hodinu (svištie mlieko bolo jedným z vrcholov dňa).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Čas večere sa však blížil a tak sme sa s Kamienkou rozlúčili a hopkali po balvanoch pod lanovkou dole. Počasie sa umúdrilo a približne od pol cesty sme už mali aj výhľady. Po ďalšej výbornej večeri sa nás ujal pán Peter Garaj z Horskej záchrannej služby. Síce bez obrazového materiálu, ale o to sugestívnejšie nám rozprával o viacerých záchranných akciách, výcviku lavínových psov, ale aj o všeobecnom poslaní horskej služby, pracovnom režime či príprave jej členov. Myslím, že diskusia bola rovnako zaujímavá a podnetná ako v prvý večer.

Po tejto prednáške nasledovala vynikajúco spracovaná prednáška Martina Tináka o Patagónii. Jednotlivé miesta už Martin uverejnil aj vo viacerých článkoch na HIKINGu. Maťove fotky z tohto výletu sú také, že z radov fotografov sa ozývalo len ochkanie a vzdychanie. Aby toho nebolo málo, na záver sme premietli výber takmer 90 najlepších fotiek z galérie. (Aj na toto je dobré hodnotenie, výrazne nám pomohlo orientovať sa v tom, na čo ľudia radi pozerajú.) Na záver večera sme už len posedeli a zabávali sa, ďakujeme Ľubkovi za ohník v krbe, ktorý tento večer oživil a spríjemnil.

Po ďalších výdatných raňajkách sme sa zbalili. S časťou účastníkov sme sa rozlúčili, zvyšok sa vybral do okolia smerom k Jaskyni mŕtvych netopierov, kde sme mali mať o dvanástej prehliadku. Akú nepríjemnosť sme tam zažili, si môžete prečítať v tomto článku.O dvanástej sme sa teda pri smerovníku pod jaskyňou rozlúčili. Ja s Dankou, Zuzkou, Paľom a Matúšom sme pokračovali na Štefáničku a ďalej na Králičku. Tam sme sa s Matúšom rozlúčili a vrátili sa na Štefáničku, kde nás čakal Ľubo. Po výdatnej polievke, čaji či pive a ja s Dankou aj po ďalšom vynikajúcom svišťom mlieku sme sa spustili dole na Trangošku a so smútkom, že tento víkend ubehol tak rýchlo, odfrčali.

Ďakujeme personálu na Kosodrevine za milý prístup, predovšetkým pánovi Kaščákovi, a taktiež pani kuchárke a ostatnému personálu za výborné jedlo a ochotu.