Svet

Koniec leta v Beskydách

08. 10. 2008
Keď sme v r. 2001 absolvovali túto trasu, nemali sme šťastie na počasie. Takmer celý čas sme sa pohybovali v hmle či v drobnom daždi, videli sme práve tak na cestičku pred sebou a nakoniec sme sa ani nepokúsili dobyť „moravský Matterhorn“, onu slávnu a populárnu Lysú horu, lež sme to precválali cez susedný kopec Travný. Tento dlh sme nosili so sebou sedem rokov a tak keď predpoveď počasia bola priaznivá, vyrazili sme v utorok 9. 9. 2008 zasa do Beskýd.

V utorok sme asi o 10.30 odstavili auto pred hotelom Travný v obci Pražmo (400 m). V hotelovej reštaurácii sme si dali dobrú cesnakovú polievku o syrom, údeným mäsom a opekaným chlebíkom, k tomu jedno pivko a o 11-tej hodine sme vyrazili po modrej značke na hrebeň. Najprv sme išli asi 300 metrov po ceste cez obec a potom sa značka stočila doľava, previedla nás cez mostíky na peknú lúku a za ňou začala lesom dosť prudko stúpať na hrebeň. Asi o hodinku stojíme pri odpočívadle s lavicami a pod nami je celé údolie Morávky zaliate slnkom. Chvíľu sa kocháme a sušíme prepotené tričká, potom už vyrážame pevnou cestou takmer po vrstevnici smerom k chate Prašivá (706 m). Tri kilometre prekonávame v pohode asi za 40 minút.

Historická drevená chata je v obliehaní cyklistov a poľských dôchodcov. K chate vedie asfaltová cesta, ktorá je verejnosti k dispozícii bez obmedzenia. Vedľa chaty na lúke stojí historický drevený kostolík. Pred siedmimi rokmi tu boli ešte celkom slušné výhľady na Ostravu, ale v súčasnosti je vrcholová lúka takmer celá prerastená stromami a z výhľadov nie je nič. Nevadí. Dávame si pivo, lenže je hnusné a smradľavé a tak prejdeme na kofolu, ktorá nesklamala. Príliš sa nezdržujeme a vynovenou kamennou cestou, teraz už po červenej značke, pokračujeme stúpaním a lesom po hrebeni. Cesta vedie k rozostavanej telekomunikačnej stanici a ďalej sa mení na peknú lesnú cestu či chodník. Každú chvíľu sa nám otvorí pohľad na protiľahlé stráne a na Lysú horu, ktorá je naozaj monumentom tohto kraja.

O dobrú hodinu stojíme pri chate Kotař. Samozrejme nemôžeme uraziť a tak sa rozkladáme na terase s pekným výhľadom a iontový nápoj fi.Radegast nám mimoriadne chutí. Po hodinke vyrážame zasa na cestu. Po ceste máme ešte chatu na Ropičke, ale už vieme, že sa tam robí nejaká rekonštrukcia a preto je chata zatvorená. Nevadí. Naberieme vodu do zásoby a veľmi pekným terénom pomaly stúpame a stúpame. O ďalšiu hodinu minieme chatu Ropička (900 m)a začíname sa obzerať po mieste na noc. Kúsok pred sedlom Veľký Lipový nachádzame rovinku v lese a tam si postavíme náš tábor. Večerný oheň, teplá polievka a teplo spacáku, to je naša spoľahlivá uspávanka.

Ráno je krásne počasie. Balíme, varíme čaj a po raňajkách vyrážame na trasu. Červená značka sa stále motá po hrebeni a nám sa páči, že nás nevedie na každý bezvýznamný kopec bez výhľadu, ale často ho pekne obíde traverzom. Cez vrch Ropice (1082 m) pokračujeme pohodovou krajinou cez zmiešané lesy, lúky a o tri hodiny sa dostávame k ohrade s koňmi a na lúke nás víta indiánske típí. Stojíme u chaty Slavíč. Je asi 11 hodín a ponúkaná gulášová polievka a pár pív prídu k dobru. Chata sa pomaly plní turistami a my odchádzame. Spúšťame sa okolo vleku lúkou dolu k lesu a lesnou cestou klesáme a klesáme. Po asi troch km sa dostávame na tvrdú cestu a po nej zasa stúpame k Malému Polomu. Vieme, že tu sa musíme pomocou modrej značky presunúť asi 200 m k ďalšej červenej značke, ktorá vedie hrebeňom po hranici, ale už tradične zakufrujeme. Značenie je tu skrátka na prd. Zvedie nás chodník stúpajúci hranou hrebienka. A tak sa, už vedome, derieme svahom v smere predpokladanej značky na lesnú cestu, ňou sa potom dostávame na asfaltku a z nej úskokom vľavo do lesa na križovatku ciest Pod Malým Polomom. Chodník nás zavedie až na asfaltovú zvážnicu a po asi 300 metroch ju opustíme, prekročíme hrebeň na druhú stranu a potom už čiastočne otvoreným hrebeňom začíname pomaly schádzať cez Polomku (983 m) k Bielemu krížu (cca 880 m).

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Chata Súlov nás víta s otvorenou náručou a my veru neodoláme. Mierne osviežení odchádzame po modrej značke a klesaním sa dostávame na Krížne cesty (780 m). Je už 18:30 a my si začíname hľadať miesto na náš tábor. Po červenej značke smer Lysá hora pokračujeme asi 20 minút, až nachádzame pekné miesto za lesom. Konečne topánky dolu a už aj staviame prístrešok, varíme a potom zasa oheň, dym a hviezdy. Do spacákov zaliezame asi o 22-tej hod. a o chvíľu sa spustí tichý, krátky dážď, ktorý nás pekne uspí.

Ráno je trošku zamračené, ale nám to nevadí. Zo zbytku vody varíme čaj a o ôsmej hodine sme na ceste. Chodník, či skôr cesta vedie okolo chát a chalúp, kde si doplníme vodu a potom lúkami a lesom sa už slušným stúpaním dostávame na asfaltovú cestu, ktorá slúži na zásobovanie a pre motorizovaných turistov. S nadmorskou výškou sa aj príjemne ochladzuje. Červená značka niekoľkokrát križuje asfaltku a nakoniec nás okolo vleku vyvedie priamo na Lysú horu (1323 m). Konečne sme tu. Niekoľko otvorených bufetov, parkoviská pre cyklistov, výhľadové mapy a informačné tabule svedčia o popularite tejto najvyššej beskydskej hory. Zaparený vzduch umožňuje len obmedzené výhľady, ale aj tak je sortiment veľmi pekný. Konečne sa na Travný (1203 m) pozeráme pekne z výšky. Mohutne dopĺňame vypotené tekutiny a po hodinke začíname schádzať späť do Pražma. Čaká nás vyše 900 výškových metrov zostupu a to nie je nič pre naše staré kolená a kĺby. Ale čo už.

Po modrej sa spúšťame otvoreným terénom dolu až k Ivančene (925 m). Tu stojí mohyla, ktorú vybudovali skauti na pamiatku obetí zo svojich radov umučených v 2.sv. vojne. Táto mohyla sa stala i symbolom boja skautov proti komunistickému režimu. Mohyla je asi desať metrov dlhá a štyri metre vysoká a široká hrádza skál s niekoľkými desiatkami emblémov skautských oddielov z celej republiky. Tu opúšťame modrú značku, vystúpame na kopec Kykulka a peknou lesnou cestou schádzame do sedla Kyčera. V sedle prejdeme na zelenú značku a už klesáme vytrvalo, najprv lesnou cestou a neskôr asfaltkou až k penziónu Pod Žorem. Odtiaľto je to štátnou cestou do Pražma už iba asi tri kilometre a tak sme o 15:20 sme pri aute. Kolená bolia a svalovica z klesania nám krúti nohy ako domáce klobásy. Ale je hotovo. Ešte káva a kofola v reštaurácii a Beskydy dovidenia.

A nakoniec: Veľmi pekná, nie náročná trasa s dostatkom chát s možnosťou stravovania aj ubytovania. Trasa je hojne využívaná cykloturistami. No a Lysá hora? To je čerešnička na torte Beskýd, skalp, ktorý by vám nemal chýbať.

Fórum 13 príspevkov
Koniec leta v Beskydách 12/10/08 19:54 13 príspevkov
Najnovšie články
 
Správa Sedlá a štíty sú pod snehom, bez mačiek a cepína tam nechoďte Oddnes sú v Tatranskom národnom parku otvorené všetky turistické značené chodníky. Trasy cez vysokohorské sedlá a na štíty však ležia pod snehom. Ísť nad turistické chaty bez zimného výstroja neodporúča Horská záchranná … » celý článok dnes Soňa Mäkká Správy
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Šišoretné Šišoretné je neznačený hrebeň v rázsoche Slepého vrchu medzi Klokočinou a Bolehlavom. Veľakrát som sa motal v okolí peši aj na bicykli, ale nikdy som sa nedostal na tri vrcholy s ... » viac včera Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Hoľa a Čertova hoľa zo sedla Súľová Hoľa (1268 m) a Čertova hoľa (1245 m) sú dve susedné hory v hlavnom hrebeni Volovských vrchov v ich západnej časti. Patrí im piate, resp. dvanáste miesto v zozname najvyšších vrchov ... » viac 13/06/21 Peťo Nový Volovské vrchy
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na nejaké teplé jedlo a teplú posteľ a … » celý článok 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše ... » viac 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Segediňák Je to už pekných pár rokov, čo som sa rozhodol, že keď je mierny nástup zimy, možno by som mohol stihnúť ešte trošku si povandrovať. Vymyslel som si to tak, že by som odcestoval vo ... » viac 26/12/20 Boro Tomis Príbehy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Koniec leta v Beskydách 12/10/08 19:54 13 príspevkov
0.44 (0.23)