Svet Koniec leta v Beskydách
Keď sme v r. 2001 absolvovali túto trasu, nemali sme šťastie na počasie. Takmer celý čas sme sa pohybovali v hmle či v drobnom daždi, videli sme práve tak na cestičku pred sebou a nakoniec sme sa ani nepokúsili dobyť „moravský Matterhorn“, onu slávnu a populárnu Lysú horu, lež sme to precválali cez susedný kopec Travný. Tento dlh sme nosili so sebou sedem rokov a tak keď predpoveď počasia bola priaznivá, vyrazili sme v utorok 9. 9. 2008 zasa do Beskýd.
V utorok sme asi o 10.30 odstavili auto pred hotelom Travný v obci Pražmo (400 m). V hotelovej reštaurácii sme si dali dobrú cesnakovú polievku o syrom, údeným mäsom a opekaným chlebíkom, k tomu jedno pivko a o 11-tej hodine sme vyrazili po modrej značke na hrebeň. Najprv sme išli asi 300 metrov po ceste cez obec a potom sa značka stočila doľava, previedla nás cez mostíky na peknú lúku a za ňou začala lesom dosť prudko stúpať na hrebeň. Asi o hodinku stojíme pri odpočívadle s lavicami a pod nami je celé údolie Morávky zaliate slnkom. Chvíľu sa kocháme a sušíme prepotené tričká, potom už vyrážame pevnou cestou takmer po vrstevnici smerom k chate Prašivá (706 m). Tri kilometre prekonávame v pohode asi za 40 minút.
Historická drevená chata je v obliehaní cyklistov a poľských dôchodcov. K chate vedie asfaltová cesta, ktorá je verejnosti k dispozícii bez obmedzenia. Vedľa chaty na lúke stojí historický drevený kostolík. Pred siedmimi rokmi tu boli ešte celkom slušné výhľady na Ostravu, ale v súčasnosti je vrcholová lúka takmer celá prerastená stromami a z výhľadov nie je nič. Nevadí. Dávame si pivo, lenže je hnusné a smradľavé a tak prejdeme na kofolu, ktorá nesklamala. Príliš sa nezdržujeme a vynovenou kamennou cestou, teraz už po červenej značke, pokračujeme stúpaním a lesom po hrebeni. Cesta vedie k rozostavanej telekomunikačnej stanici a ďalej sa mení na peknú lesnú cestu či chodník. Každú chvíľu sa nám otvorí pohľad na protiľahlé stráne a na Lysú horu, ktorá je naozaj monumentom tohto kraja.
O dobrú hodinu stojíme pri chate Kotař. Samozrejme nemôžeme uraziť a tak sa rozkladáme na terase s pekným výhľadom a iontový nápoj fi.Radegast nám mimoriadne chutí. Po hodinke vyrážame zasa na cestu. Po ceste máme ešte chatu na Ropičke, ale už vieme, že sa tam robí nejaká rekonštrukcia a preto je chata zatvorená. Nevadí. Naberieme vodu do zásoby a veľmi pekným terénom pomaly stúpame a stúpame. O ďalšiu hodinu minieme chatu Ropička (900 m)a začíname sa obzerať po mieste na noc. Kúsok pred sedlom Veľký Lipový nachádzame rovinku v lese a tam si postavíme náš tábor. Večerný oheň, teplá polievka a teplo spacáku, to je naša spoľahlivá uspávanka.
Ráno je krásne počasie. Balíme, varíme čaj a po raňajkách vyrážame na trasu. Červená značka sa stále motá po hrebeni a nám sa páči, že nás nevedie na každý bezvýznamný kopec bez výhľadu, ale často ho pekne obíde traverzom. Cez vrch Ropice (1082 m) pokračujeme pohodovou krajinou cez zmiešané lesy, lúky a o tri hodiny sa dostávame k ohrade s koňmi a na lúke nás víta indiánske típí. Stojíme u chaty Slavíč. Je asi 11 hodín a ponúkaná gulášová polievka a pár pív prídu k dobru. Chata sa pomaly plní turistami a my odchádzame. Spúšťame sa okolo vleku lúkou dolu k lesu a lesnou cestou klesáme a klesáme. Po asi troch km sa dostávame na tvrdú cestu a po nej zasa stúpame k Malému Polomu. Vieme, že tu sa musíme pomocou modrej značky presunúť asi 200 m k ďalšej červenej značke, ktorá vedie hrebeňom po hranici, ale už tradične zakufrujeme. Značenie je tu skrátka na prd. Zvedie nás chodník stúpajúci hranou hrebienka. A tak sa, už vedome, derieme svahom v smere predpokladanej značky na lesnú cestu, ňou sa potom dostávame na asfaltku a z nej úskokom vľavo do lesa na križovatku ciest Pod Malým Polomom. Chodník nás zavedie až na asfaltovú zvážnicu a po asi 300 metroch ju opustíme, prekročíme hrebeň na druhú stranu a potom už čiastočne otvoreným hrebeňom začíname pomaly schádzať cez Polomku (983 m) k Bielemu krížu (cca 880 m).
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Chata Súlov nás víta s otvorenou náručou a my veru neodoláme. Mierne osviežení odchádzame po modrej značke a klesaním sa dostávame na Krížne cesty (780 m). Je už 18:30 a my si začíname hľadať miesto na náš tábor. Po červenej značke smer Lysá hora pokračujeme asi 20 minút, až nachádzame pekné miesto za lesom. Konečne topánky dolu a už aj staviame prístrešok, varíme a potom zasa oheň, dym a hviezdy. Do spacákov zaliezame asi o 22-tej hod. a o chvíľu sa spustí tichý, krátky dážď, ktorý nás pekne uspí.
Ráno je trošku zamračené, ale nám to nevadí. Zo zbytku vody varíme čaj a o ôsmej hodine sme na ceste. Chodník, či skôr cesta vedie okolo chát a chalúp, kde si doplníme vodu a potom lúkami a lesom sa už slušným stúpaním dostávame na asfaltovú cestu, ktorá slúži na zásobovanie a pre motorizovaných turistov. S nadmorskou výškou sa aj príjemne ochladzuje. Červená značka niekoľkokrát križuje asfaltku a nakoniec nás okolo vleku vyvedie priamo na Lysú horu (1323 m). Konečne sme tu. Niekoľko otvorených bufetov, parkoviská pre cyklistov, výhľadové mapy a informačné tabule svedčia o popularite tejto najvyššej beskydskej hory. Zaparený vzduch umožňuje len obmedzené výhľady, ale aj tak je sortiment veľmi pekný. Konečne sa na Travný (1203 m) pozeráme pekne z výšky. Mohutne dopĺňame vypotené tekutiny a po hodinke začíname schádzať späť do Pražma. Čaká nás vyše 900 výškových metrov zostupu a to nie je nič pre naše staré kolená a kĺby. Ale čo už.
Po modrej sa spúšťame otvoreným terénom dolu až k Ivančene (925 m). Tu stojí mohyla, ktorú vybudovali skauti na pamiatku obetí zo svojich radov umučených v 2.sv. vojne. Táto mohyla sa stala i symbolom boja skautov proti komunistickému režimu. Mohyla je asi desať metrov dlhá a štyri metre vysoká a široká hrádza skál s niekoľkými desiatkami emblémov skautských oddielov z celej republiky. Tu opúšťame modrú značku, vystúpame na kopec Kykulka a peknou lesnou cestou schádzame do sedla Kyčera. V sedle prejdeme na zelenú značku a už klesáme vytrvalo, najprv lesnou cestou a neskôr asfaltkou až k penziónu Pod Žorem. Odtiaľto je to štátnou cestou do Pražma už iba asi tri kilometre a tak sme o 15:20 sme pri aute. Kolená bolia a svalovica z klesania nám krúti nohy ako domáce klobásy. Ale je hotovo. Ešte káva a kofola v reštaurácii a Beskydy dovidenia.
A nakoniec: Veľmi pekná, nie náročná trasa s dostatkom chát s možnosťou stravovania aj ubytovania. Trasa je hojne využívaná cykloturistami. No a Lysá hora? To je čerešnička na torte Beskýd, skalp, ktorý by vám nemal chýbať.
