keby niekto mal zaujem, tak docasne je mozne mapu stiahnut tu: ulozisko.sk/…/mapa_final.jpg

podľa info od P.G. z 29.X.10 - zimné podmienky, 10 h.

ahojte,uplynuly vikend sme si s kamosmi spravili taky tatransky okruh, ktoreho sucastou bola aj Orlia Prt. Takze pre inspiraciu: 1. den: Strbske pleso - Popradske pleso - Hincove pleso - Kôprovský štít - Kôprová dolina - sedlo Závory - Hladké sedlo (bivak bez stanu pod sedlom, na poľskej strane). 2. den: Orlia prť - sedlo Zawrat - sedlo Krzyzne - chata na 5 polskych plesach (bivak pri chate spolu s 50 - 70 dalsimi turistami. chata bola beznadejne plna. 3. den: chata pri Morskom Oko - Czarny stav pod Rysmi- Rysy - Popradske pleso - Štrbske pleso. Paradny, extremne namahavy vylet. Nechcem pisat clanok, aby som predisiel polemikam a diskusiam, ktore uz zazneli inde. Mame vela fotiek aj zazitkov. Ak je niekto zvedavy, napiste mi na mail.

vlado, nie je problem, len este nie som doma, az zajtra napokon dorazim dom,vydrz preto den prosim ty ako aj ostatny, dam tu link na kde si to budete moct stiahnut :)

K rukaviciam: na OP som bol 24.08, podmienky letne- t.j. ziaden sneh alebo lad. Naproti tomu vsak na hrebeni silno fukal studeny vietor, ruky oziabali, retaze boli studene, rukavice som vyuzil a bol som za ne vdacny (samozrejme nie zimne rukavice). Inac rukavice nosim hoc aj na Priecne sedlo uprostred jula (musim sa vsak priznat ze dnes som ich zabudol :))Jednoducho podla man patria do batoha minimalne do Tatier aj v lete a ci ich uz niekto vyuzije alebo nie mi je jedno :D
Padla tu otazka na ubytovanie:Najlepsie je podla mna prespat na Chate v Doline Piatich Plies alebo na Murowanci. Bohuzial ziskat postel v menovanych chatach bez cca min. 3 mesacneho predstihu na letnu sezonu nie je mozne...aspon tak mi to povedali na recepcii. K tomu na Murowanci nie je mozne prespat nudzovo na podlahe. Zato na Chate v Doline Piatich Plies ubytuju hadam kazdeho. Navyse je tam izba pre 30 ludi v ktorej sa predavaju miesta okolo 16-17 hod.Prvu noc sa mi tam postel usla, na druhu nam dali jednu postel (boli sme dvaja) a druhy mohol spat na zemi, po suhlase ubytovanych na izbe dokonca v izbe na zemi.Inac sa spi v chate fakt vsade kde sa da a prejst na "nocne"wc pomedzi spiacich ludi je takmer nemozne :)Takto som absolvoval OP bez nahanania sa a prijemne unaveny.Zaroven som zazil perfektnu atmosku na horskej chate, so super personalom.

merhorn
pisal som ti mail. Mohol by si mi prosim poslat tu mapu OP, ak to nie je problem? Dik.

Pre predstavu aké sú orientačné časy podľa mapy, dávam sem odkaz na trasu z Lysej Poľany -
lh3.ggpht.com/…/trasa.jpg

Vrana: tak tak - k casom :pripominam ostatnym, ze "pracovny tyzden P.G." je priblizne: 1 den v kancli, 4 dni vysokohorska tura.

Doplnil by som, ze najkrajsie partie su koncentrovane v useku Zawrat - Kozi Wierch. Tento usek je z pochopitelnych pricin jednosmerka. Za Kozim Wierchom az po Granaty sa to meni viac menej na slapak popod hreben, po hrebeni, s kratkymi pasazami kde su retaze. Za Granatmi nasleduje opat lezenie. No a na zaver uz kazdy ocakava kedy bude konecne v sedle Kryszne ;-)

V zimnych podmienkach sa to meni na horolezecky prechod.

Cas ktory uzdava P.G. (10 hodin) z Lysej Polany a naspat je excelentny, vyzaduje nielen skvelu kondiciu ale aj isty a rychly krok v exponovanych usekoch. Zvycajne turistom trva 10 hodin okruh od Schroniska 5 Stawow - 2 hodiny na Zawrat, 6 hodin Orlia Perc, 2 hodiny zo sedla Kryszne dole.

Ahojte. Celkom slušne sa tu rozprúdila diskusia, čo je veľmi dobré pre vzájomnú výmenu skúseností. Nech si z toho každý vyberie, čo mu najviac vyhovuje. Preto si myslím, že je úplne zbytočné hodnotiť, čo má vyššiu športovú úroveň. To že sa nechytím za celý čas reťaze má nepochybne vyššiu športovú úroveň, ale horolezectvo to nie je ani náhodou. Prvolezec počas horolezeckej túry je predsa len v o hodne horšej pozícii a nemôže si odsadnúť do reťaze, keby to náhodu nevyšlo.Takže ak si budem chcieť zaliezť, pôjdem na horolezeckú túru a tu nemám problém prebehnúť si to s reťazou v ruke – veď na to je to aj určené. Mne sa veľmi práčia aj via ferraty a mám v Alpách polezené aj niektoré veľmi ťažké. Orlia prť ale ferrata nie je, lebo tam nie je oceľové lano, sú tam reťaze. Tým pádom sú rukavice zbytočné, lebo tie slúžia na to, aby ste si na ferrate neporezali ruku na drôtikoch rozstrapkaného lana. Taktiež ferratové sety sú tu dosť ťažko použiteľné, lebo reťaz nie je ako napnuté lano na ferrate. Ak je voľnejšia reťaz a ťahá sa po zemi, horšie sa s tým manipuluje a treba myslieť aj na väčší priemer karabíny, aby ste sa do reťaze vôbec zapli. Podľa mňa kto sa necíti, úpne stačí sedačka s 2 slučkami a s 2 väčšími karabínami, ak by náhodou nastala potreba odsadnúť si do reťaze. S tou prilbou je to ale 100 % pravda a odporúčam. Videl som na vlastné oči pod Mt. Blancom, ako skalka veľkosti orieška prebila kamarátovi horolezeckú prilbu. Keby ju nemal, prebilo by mu lebku. Istiť sa ale celý čas ako na ferrate je podľa mňa nezmysel, nestihli by ste to. Ja som začal v Zawrate so skupinkou mladých lezcov z ČR, ktorí boli dobre vybavení a statočne sa aj istili. Lenže liezli tak pomaly, že to nakoniec pred ľadovým žliabkom otočili a vrátili sa späť, lebo by to takýmto tempom určite nestihli. Ja som si bohužiaľ prvý digitál kúpil až o 2 roky neskôr, takže z toho nemám jedinú fotku. O rok neskôr som si dal v polovici októbra trasu Lysá Poľana - Morské oko – Hrubý štít (Szpiglaszowa Pr.) – Zawrat – Murowaniec – Gesia Szyja – Lysá Poľana tým istým štýlom a tými istými spojmi a kvôli Zawratu som to takmer nestihol. V októbri je už na severe celodenný mráz a aj keď bolo nádherné babie leto a všade bolo bez snehu, na skale pod reťazami bola súvislá ľadová glazúra odzhora až dole. No a keďže som mal ako jediný z ľudí v sedle čakan a mačky, skúsil som to zliezť. Bola to ale divočina a veľmi ma to zdržalo. Preto ak by ste náhodou chceli ustúpiť z Orlej prti na sever, niečo podobné vás môže čakať aj tam – najmä ak sú tam kreslené reťaze. Z Orlej prte nemám fotky, mapu som mal vtedy normálnu VKÚ Harmanec – Vysoké Tatry a poľskú špeciálku som si kúpil až dodatočne. Takže iba špekulujem, kde to aké bolo. To ľadové sedielko som si tipol na Zmarzlu Prelecz. Bolo treba zliezť po reťaziach v ľade trošku dole a potom odbočiť na lavicu do S steny. V ľade boli zvyšky dávnych stupov a vyzerali ako odtlačky nejakých tanierov, čo mi trošku uľahčilo lezenie. Keď vleziem do podobnej divočiny, vždy musím mať pocit, že sa udržím rukami a vždy musím cítiť, že sa dokážem vrátiť nazad. Ak by som ho nemal, končím túru a vraciam sa späť. Bol by dobrý prúser, ak by som to prešiel nadoraz a potom narazil na neprekonateľnú prekážku. Ďalej sa pokračovalo severnou stenou, chodník viedol bez reťazí po laviciach, na ktorých som ja mal ľad. V mape je kreslená obchádzka Zamarlej Turne, tak to asi bolo ono. Tu som sa musel maximálne skoncentrovať, lebo by sa padalo až pod stenu. Potom prišli na rad „železá“, kde sa ja cítim veľmi dobre a expozícia mi nijako nevadí. Až na jeden prípad – do Kozieho sedla sa zliezalo po veľmi pofidérnom rebríčku nad priepasťou, pričom vyzerá, že sa ide odtrhnúť práve s vami. Že čaká len na vás, práve na túto chvíľu. Z Kozieho sedla po Kozi Wierch som si to vychutnal, tam toho železa bolo niekde až zbytočne veľa. Ja som okrem snehu a ľadu zabudol na ďalší faktor, kvôli ktorému som tam bol asi sám. Bolo neskoré babie leto, v závetrí na slnku pekne, ale na exponovaných úsekoch príšerne fúkalo a bola kosa. Z Kozieho Wierchu až po Kulczynskeho žľab to bol oddychový choďák s možnosťou ľahkého zostupu dole ku chate. V žľabe som ja mal kopu snehu, niekde po kolená, niekde až do pása. Po krátkom zostupe sa išlo zasa po severnej strane, ale v pohode, smerom na Zadný a Skrajný Granát. Z týchto 2 kopcov by sa dalo najľahším spôsobom ujsť dole na sever smerom na Murowaniec. To som ale nechcel a doprava ku Piatim poľským plesám už to nejde – iba zo sedla Krzyzne. Úsek od Skrajného Granátu po Krzyzne bol pre mňa asi najnepríjemnejší, možno aj pod vplyvom únavy a psychického vypätia z dlhého sústredenia. Presne ako to tu popísali – strašne exponovaný, neskutočne rozbitý, občas s tou jemnou suťou na platniach, na čom by sa dalo perfektne šmyknúť a zrútiť do priepasti. No a nie všade boli reťaze, navyše ja som tu mal aj sneh, ktorý niekde zarovnal chodník do jednoliatej šmykovej plochy so strmými trávami dole v „podloží“. A furt hore a dole, jednoducho nemalo to konca kraja. Veľmi som sa preto tešil na koniec túry a nakoniec sa aj dočkal. No a na záver: Ja mám rád takéto jesenné túry, keď je menej ľudí, aj keď podmienky sú o niečo ťažšie. Nejde tu ani o žiadne pretekanie, jednoducho ten 10-hodinový limit stanovil krátky jesenný deň – ráno o 7:00 sa začínalo iba rozvidnievať a o 17:00 hod. už bola tma ako v sude. Reťaze všetko uľahčujú, s ich pomocou si trúfnem aj na „psie kusy“, ktoré by som normálne neriskoval. U nás ale niečo také nemáme, nedá sa to s ničím porovnať. Najťažšie partie Baníkova, Troch kôp a Roháča sú tu v jednom kuse na niekoľkých kilometroch + treba prirátať ten dosť nevyspytateľný a často nebezpečný pohyb na severnej strane hrebeňa, lebo hrebeňovka to po celý čas nie je. Tých vyložene oddychových partií je tam dosť málo, extrémy jednoznačne dominujú.

1. Nepoužívať motorové prostriedky na cestu do Tatier môžu len tí, ktorí majú to "šťastie", že bývajú pod nimi "na dohľad". (Druhú stránku však možno najpresnejšie nazvať "smolou", pretože napríklad byť zamestnaný v týchto krajinách môže byť skoro neriešiteľný problém. Preto mám toľko času na turistiku...) Ale napríklad na Štrbské Pleso to činí 45 km, do Starého Smokovca 58 km atd. A potom podnikať ešte hlavnú túru...
2. Presne tak to robia aj Poliaci: zaplatia vstupenku u nich (TPN), prejdú k nám, využijú naše chodníky a prípadne chaty a vrátia sa rovnako. Prechodom cez Rysy ušetríš: 1 euro za vstupenku, veľmi dlhý (9 km) a v podstate dosť nezaujímavý príchod k Morskiemu Oku.
3. Aktuálne pomery na schroniskach si musí pozisťovať každý sám.
   Poznámka: Zaoberám sa toponomastikou (názvoslovím) Tatier a preto mi dosť vadí, keď ktokoľvek píše vlastné podstatné mená (všetko) malými písmenami. Považujem to za znak neprípustnej benevolencie k rodnému jazyku.

chcel by som sa spytat vzdy sa tu pise len o prechode cez lysu polanu a dlhy nastup dolinou a je to dost casovo narocne...
teda: je realne vyrazit si od strbskeho plesa cez rysy prejst do polska prespat pri plesach na nejakej chate- myslim ze tam nejaka je a 2. den si urobit orliu prt ? ak ano ake su moznosti ubytovania ?

Tomas, to je presne ta mapa ktoru mam :)

Idem sa hanbiť do kúta aj so všetkými mojimi oklieštenými estetickými zážitkami, bo do Tatier cestujem vlakom/busom :-(

2 JanoP: Ja ti rozumiem. A nahlenie tiez nemam rad. Niekedy som zo zbytocneho nahlenie doslova na prasky ...