Každej mojej túre sa snažím viac alebo menej jasne či presne stanoviť ciele (sformulovať očakávania). Ciele mojej Orlej Perci 2010 boli tieto:

1. „nadviazať kontakt" s touto VHT túrou, o ktorej som počul a čítal samé superlatívy;
2. oboznámiť sa s rýdzo poľskými Tatrami a čo bude možné, si zadokumentovať;
3. využiť všetky možné miesta vo vysokohorskom prostredí na lezenie (ako horolezecký tréning);
4. pokúsiť sa absolvovať túru čo najčistejším (najšportovejším) spôsobom, bez akýchkoľvek technických vymožeností (vrátane prepravných), ktoré v zásade znehodnocujú športový výkon a tým okliešťujú aj estetické zážitky. (Dodatočným prehľadávaním a prezeraním internetových informácií som si potvrdil, že môj názor (prístup) nie je úplne ojedinelý.)
   Šťastní môžu byť len tí, ktorí (dostatočne skoro) pochopia, že ozajstné uspokojenie prináša nie samotný vrchol ale cesta, spôsob, akým sa naň dostanú.
   So všetkou vážnosťou vyhlasujem, že exhibicionisti – akýkoľvek a kdekoľvek – sa mi z duše bridia. A verím, že v mojej túre neboli znaky takýchto prejavov.
   Poznámky
5. : Pri svojej prvej návšteve Orlej Perci vlastne o jej priebehu (okrem spomínanej zápchy) do značnej miery spolurozhodla nieznajoma polska dziewczyna, ktorá sa v Zawrate obrátila ma mňa s otázkou czy zna pan, jaka jest droga trudna. Popravde som odvetil, že som tu tiež prvý raz. Ale potom som si ju začal pozornejšie všímať a napokon som začal „kibicovať" do jej počínania. Bola to zjavne úplná začiatočníčka, robila množstvo drobných i vážnejších chýb (predovšetkým kŕčovité pohyby, schádzanie čelom do doliny tam, kde je bezpečné iba schádzanie chrbtom do doliny atď.). A celý čas bola taká vydesená, že mi jej bolo až ľúto. A že o nejakom vnímaní aj širšieho okolia u nej nemohlo byť ani reči. A okrem toho určite nemala žiadnu oslnivú kondíciu, jednoznačne mala hodne kíl nad štandard a jej najväčšou fyzickou devízou bola len mladosť.
6. A druhý obrázok (ktorý nemusí byť ojedinelý): Na Malom Kozom Wierchu sa skupina štyroch „viaferratistov" snažila používať istenie, aké sa používa v Alpách. Nemali asi dostatočné znalosti, že prostriedky na Orlej Pierci nie sú viaferráta ale iba na istenie. V podstate takmer stáli. Pôsobili ako zatiahnutá ručná brzda na aute.
7. Kde je napísané, že všetci musia mať všetko? Ak nemám auto, nemôžem uvažovať o jazdení krížom-krážom po Európe. Môže však mať absolútne čisté svedomie, že nikoho neobťažujem hlukom, nikomu neničím zdravie exhalátmi atď. Kto mi však ešte môže rozumieť?
8. Pri všetkých túrach úseky celkovo nezaujímavé, akési „nutné zlo", prechádzam maximálne rýchlo, miestami doslovne bežím. Nie preto, aby som znervózňoval alebo dokonca provokoval iných, ale preto, že pre mňa sú nedôležité a aby mi o to viac času zostalo na miesta, ktoré si to zaslúžia. Často je to však aj preto, aby som stihol využiť na fotografovanie krátke intervaly s dobrým, resp. existujúcim priamym osvetlením. A popritom je to súčasť tréningu na túry ďalšie.
9. Iný pohľad: V poslednom čase si všímam (a stále znovu a znovu ma to neprestáva prekvapovať), akoby pribúdalo ľudí, ktorí sa aj tam hore musia ponáhľať, ale je to náhlenie bez hlbšieho zmyslu. Najlepšie je to vidieť práve na miestach, ktoré si to naozaj zaslúžia – a cez ktoré alebo popri ktorých prechádzajú bez zastavenia, bez povšimnutia. Uvádzam to s plným vedomím, že vnímanie a posudzovanie prostredia je záležitosť výslovne subjektívna a individuálna. Tento jav je taký výrazný, že nutne vnucuje otázku: Po čo sem vlastne títo ľudia chodia? Je vari tým najhlavnejším a podstatným cieľom pobytu v horách urobiť si zbierku vrcholových záberov svojich tvárí?

   Typ: Orla Perc z Podbanského za jeden deň – s využitím auta.
   3:00 Autom s bicyklami na Podbanské
   4:00 Na bicykli do Kôprovej (je tu lepší asfalt ako v Tichej).
   5:00 Nástup pešo od rampy
   … atď.
   Pri ceste nazad stačí byť v Podbanskom okolo zotmenia.
   Celkový čas, ktorý je k dispozícii, závisí od dátumu (ročného obdobia).

Pre záujemcov o podrobnú mapu pridám aspoň odkaz na malú ukážku diela mapytatr.net/…/orla_map.htm

Prvy prechod sme robili v polovici oktobra. Podmienky neboli az take narocne ako mal P.G. ale okolo Kozieho Vierchu bolo celkom veselo (sneh, lad). Druhy krat som to skusal rovnako ako JanoP volne (bez retazi, rebrikov), az na nejake 3 miesta sa to da.

Pre vacsiu pohodu je lepsie absolvovat skor turu v mesiacoch august-september. Radsej riskovat zapchy na retaziach ako ladove prekvapenie. Najjednoduchsi unik je IMHO z Kozieho Vierchu do doliny 5 Stawow. Nepodcenit vodu, na hrebeni nie je ziadna!

Kazdy VHT turista, co ma prejdeny hreben Rohacov, Priecne sedlo, Prielom, ... bude z Orlej Perce nadseny. Odporucam !!!

"Rukavice považujem v lete za dosť smiešne, avšak prilbu považujem na viacerých miestach za takú samozrejmosť, že mať tú moc, nariadil by som jej používanie povinne."

2 JanoP: presne to iste som napisal niekolko stranok naspat. Mozole na rukach sa zahoja rychlo, ale hlava prerazena kamenom boliiiii ;-) Pri mojom druhom prechode OP, som mal na hlave prilbu a okrem mna snad nikto. Kamarat ju mal v ruksaku ...

Neviem, som sa trochu pozastavil nad tou onaniou ohladom sportovej ceny absolvovania Orlej perci pri pouziti retazi. Asi ani pre Usaina Bolta nema sportovu cenu zabehnut 100-ku nad 12 sekund.Ako moze nieco take vyslovit sudny clovek... A nakoniec sa to cele zvrhne do OT.

P. S. 1. Posledné hodiny od Wielkeho Stawu Polskiego až k bicyklu v Kôprovej som už trpel ako Kristus na kríži. (Ale ten, kto by nemal podobnú históriu ako ja, by ani nemusel…)
P. S. 2. Paľo, verím že mi to „nespočítaš" ako navádzanie na zlé. Pretože stále považujem prechod cez Hladké sedlo za mlčky tolerovaný (podobne ako v minulosti, kým neuzavreli Tomanovu dolinu, prechod z Tomanovho sedla na Temniak).
P. S. 3. Pri prvej návšteve pri schádzaní z Orlej Przelecze do Pustej Dolinky sa odohrala táto krátka scéna: … Bol víkend a bol nátresk. Väčšina zostupovala dolu, avšak niekoľko turistov šlo do Kozej Przelecze. Keďže nebolo dosť miesta, tí, čo šli hore, vybočili do nevychodeného terénu - a už sa kotúľala spŕška kameňov. Reflexne, zo zvyku, som zakričal Kameň!, aby tí dolu mali možnosť sa chrániť, a dievčine Stoj! A dievčina musela čakať, kým sa priechod uvoľní. Ibaže sa dostala pod platňu, do ktorej by som sa veru ani ja nepustil, a tu dosť bezradne zastala. Musel nasledovať asistovaný návrat do bezpečnejšieho terénu. Bola to Slovenka… Možno si vtedy aj niektorí uvedomili, prečo alebo načo (ako jediný) mám na hlave prilbu… Rukavice považujem v lete za dosť smiešne, avšak prilbu považujem na viacerých miestach za takú samozrejmosť, že mať tú moc, nariadil by som jej používanie povinne. Ako na bicykli.
P. S. 4. Bol som práve kdesi na Czarnych Scianach, keď sa v žľabe z Wielkej Buczynowej Turnie do Buczynowej Dolinky ozval rachot a na vlastné oči som mohol vidieť pohybujúci sa balvan s objemom riadne nad kubík!

poslal som ti mail.

Keďže si sa, Paľo, takto rozpísal, pridám zopár (nesúvislých) poznámok k téma Orla Perć z Mikuláša (resp. z Liptova):

1. Práve to obrovské množstvo času od príchodu na stanicu do okamihu, keď v Lysej Poľane môžeš začať niečo konečne konať (celé 3 hodiny!) ma odrádza zopakovať si napríklad Rysy ešte raz. Za tri hodiny by som bol kus nad Podbanským, buď v Tichej alebo v Kôprovej. Je to športovo úplne čisté (a za nepreinvestované peniaze si obstarám základnú stravu na celý deň).
2. Všetci Poliaci s rukavičkami na rukách (v lete) mne pripadali dosť komickí. Ako by som sa mal „láskať s milovanou (skalou)" v rukaviciach?
3. Pod Zmarzlou Przelecou a poza Zmarlu Turniu sa šlo na kuse po hrubej vrstve snehu, ktorý tam určite zostal celé leto - teda zostáva stále.
4. Čas čakania na „zelenú" nad Koziou Przelecou som si spestril trochou šantenia v stienkach Zmarlej Turnie.
5. Veľkú časť túry som sa striedal s jedným Poliakom - pričom ja som liezol čistým spôsobom (a pri lezení mi zväčša prekážali moje klasické devené pomocníčky), kým on šplhal po reťaziach… Takéto „absolvovanie" Orlej Pierci z môjho pohľadu má minimálnu športovú cenu. (Veľmi zaujímavý článok k tejto téme: orlaperc.info.pl/tekst4.html. Vážnemu záujemcovi o relevantné informácie by poľština nemala robiť problémy.) A veru najťažšie miesto (v zostupe, typujem III UIAA - a to je hranica môjho voľného lezenia) bolo takmer na konci, za Buczynowymi Turniami, tu som sa trochu zapotil. Ale reťaz som nechytil.
6. Dni túr som si vybral prísne účelovo (aby som neivestoval navnivoč) podľa predpovede počasia - na stránke new.meteo.pl. Konkrétne preto, lebo a) nehrozil dážď ( = dobré podmienky na akciu ako takú) a b) uprostred dňa mala byť dosť nízka relatívna vlhkosť ( = veľká priezračnosť, teda dobré podmienky na fotografovanie). Obidva razy som však mal smolu, pretože hore sa prevaľovali lenivé mraky. Urobené zábery teda môžu slúžiť len ako hrubo dokumentačné.
7. Takáto dlhá VHT zaistená umelými prostriedkami v slovenských Tatrách nie je.

P. S. 1. Posledné hodiny od Wielkeho Stawu Polskiego až k bicyklu v Kôprovej som už trpel ako Kristus na kríži. (Ale ten, kto by nemal podobnú históriu ako ja, by ani nemusel…)
P. S. 2. Paľo, verím že mi to „nespočítaš" ako navádzanie na zlé. Pretože stále považujem prechod cez Hladké sedlo za mlčky tolerovaný (podobne ako v minulosti, kým neuzavreli Tomanovu dolinu, prechod z Tomanovho sedla na Temniak).

a fotky daj tu prosim link s miesto ulozenia,
dik

dobre viem o com pises pri tej rozbuitej suti, je to mnou najviac nenavideny teren, skala, retaze, aero expoozicie sa daju ale skalnu jemnu sut fakt nemusim :)

ak sces Merhorn, mozem ti poslat nejake foto z Orlej.
Co sa tyka rukavic-urcite ano- retaze chladia. Od Zawratu po Kozi Wierch je to v relativne pevnej skale a poriadne odistene, a na niektorych miestach vzdusne, ale ak ides od zwratu ma clovek este silu- je to pohodka :)
Mna dostala hlavne psychycka unava, kde od Skrajneho granatu som toho mal uz tak trosku plne zuby. V sedle nad Buczynovov Dolinkou a neskor aj na inych miestach za Granatmi mi chybalo istenie hlavne pri zostupoch jemnou suťou, kde je chodnik fakt rozbity a kamene odletuju od noh. Keby tam bolo vela ludi zdalo by sa mi tie miesta ako najtazsie. Po posmyknuti by si skoncil az v doline, pripadne ta moze niekto zostrelit. Unikove trasy vyzerali poriadne strme a sudim podla cesty zo sedla Kryzne aj poriadne rozbite- predsa sa len ide takym terenom lahsie smerom nahor ako nadol...
akekolvek porovnavanie so SK TZT podla mna nema vyznam...zalezi to od poveternostnych a inych podmienok.

hviezda pada vzhuuru... :)

variant zo Zakopanieho cez Kužnice, Murovaniec, Zawrat, Orlia, Krzyzne, Murovaniec, Kužnice, Zakopané - koniec októbra, podmienky ako opísal Paľo, úplne v pohode aj s pivom na Murovanci a čučoriedkami cestou

este k tej mape, zistil som, ze ju nemam zo sebou ale doma, takze pockajte do stredy a hned ako pridem domov to nafotim a este v ten vecer uploadnem niekde a sem dam link.

PG, mas aj nejake fotky z vyletov v okoli zawratu a orlej? Ktore useky ti pridu ak to extrapolujes na leto, ktore si tam nezazil za absolutne najtazsie? A ako by si definoval jednotlive useky, predpokladam, ze granaty su nebezpecne niecim inym a maju iny charakter terenu ako oblast kozich vrchov. dalej ktore zostupove trasy aspon z toho ako si ich videl by si hodnotil ako lahke/tazke? Je podla teba vhodne si tam uz zobrat rukavice kvoli lezeniu? ktore je podla teba absolutne najnarocnejsie ci najnebezpecnejsie miesto na orlej? Ako by si orliu prirovnal k jednotlivym rohacskym usekom - banikov, rohac, tri kopy, skriniarky, pachola? Je vobec u nas nieco prirovnatelne? A nasledne najnarocnejsi usek na orlej, ma u nas na slovensku medzi TZT vobec analogiu?