Vladko, krásne si to napísal

Dakujem všetkým.

Zdravenie sa v horach je pekny zvyk, ale ako tu uz bolo povedane, v takom Snilovskom sedle to asi fakt nema vyznam. Ale ked na hrebenovke stretnem za cely den par ludi, vacsinou pokecame, informujeme sa kde je voda, odkial je pekny vyhlad, kolko stoji na chate pivec a tak... Tento zvyk medzi ortodoxnymi turistami urcite nevymizne...

Vlado, máš u mňa jedno veľké AHOJ!!!, Ďakujem.

Ahoj, krásne vyznanie, môžem len súhlasiť. Zo zdravenia cestou z Kriváňa mi až odišiel hlas (zostupoval som, keď všetci ešte len liezli hore). Odzdravil takmer každý a každý tretí ešte pridal otázku, ako je to ešte ďaleko, a či je hore pekne :-)

Krasny clanok Vlado...

Dobrý článok, dobrá myšlienka, dobre je to napísane. Dobre na zamyslenie. Mňa rodičia naučili , že pozdraviť je slušnosť a odzdraviť povinosť. A keďže som sa na svete vyskytol v polovici minulého storočia, ešte ani dnes nemám problém pozdraviť aj omnoho mladších ľudí. Potom ma o to viac mrzí, že neodzdravia. Ale čo už..., takže ahoj

Je jasné že na extrémně zalidněných místech jako třeba na vrcholu Praděda, se chovám stejně jako na ulici ve městě, zdravím jen známé tváře. Hojně navštěvovaná místa vyhledávám většinou v časech, kdy většina lidí ještě spí a nebo už jsou zalezlí v chatách. Vždy rád poklábosím s podobnými lidmi jako jsem já a nikdy nelituju takto "ztraceného" času. Vlastně mám tahle náhodná setkání na horách moc rád. Ještě jednou- Ahoooj!

...článok aj z mojej duše...
Dnes na Žarnove nás bolo more...určite vyše 150...a myslím, že väčšina, ako jedna rodina...!!!

Veľmi dobre napísané. Tiež sa stotožňujem s napísaným. Len s tým rozdielom, že sa zdravím „Nazdar“. Tak je to u nás v turistickom klube zaužívané. Ahoooj poznám ako vodácky pozdrav. Na prudko frekventovaných miestach sa nezdravím, lebo tam je to na uzdravenie :-).

pekné...ahoj

krasny clanok, napisal si mi to z duse. Tiez ma vzdy fascinovalo, ako si na horach vsetci tykaju bez rozdielu generacii. Ono na tom zdraveni spolahlivo poznas kde sa nachadzas a ci nie je v blizkosti nejaka hromadna lanovka- napr. Chopok, Snilovske s. a pod. Tam sa dramaticky zvysuje pocet ludi kt. na teba pozeraju ako na puka, ked ich pozdravis. Priznavam sa ze tu uz niekedy rezignujem a zdravim iba baglistov, u kt. 100% viem ze to nie su rychlokvaseni lanovkovi turisti, kt. nemaju sajnu co sa patri. Naopak v pustych koncinach, kde stretnem 1-2 ludi za den sa nielen pozdravime ale spravidla zastavime a prehodime par slov. A to prave vytvara ten super pocit akejsi spolupatricnosti.
Inak to iste by som aplikoval aj u bajkerov a cyklistov- kyvnutie ruky moc energie nestoji.
Takze aspon na horach a bajkoch- AHOOOJ.

Ja som prestal zdraviť v Tatrách. Je to ako by som zdravil ľudí na Obchodnej. Navyše ak na chodníku stretnem fajčiarov, alebo vyobliekané manekýnky, ani nemám chuť pozdraviť. Na menej exponovaných miestach je to samozrejmosť a hlavne ak turista naďabí na človeka na takom mieste, kde by nikoho nečakal, je to pozdravenie povzbudzujúce.

Ked sa pozdravim a odozva nepride, vzdy si to vycitam, mam pocit, ze sa ... neviem ako to ... niekomu vnucujem. Ale pravda, nie je to vlastne moj problem. Velmi trefny clanok. Dakujem a ahoooj :)

Na tých exponovaných kopcoch je to pravda. Ale ono potom tam je aj iná ustretovosť od tej hromady ludí. Ja som si rozbil hlavu na Rysoch, boli tam desiatky ludí a ked som len prosil aby sa mi na to pozreli, že ako to vypadá, poviem Vám, že pár ludí sa odo mna odvrátilo a pár sa robilo, že ma nevidí. Možno je tam tá ústretovosť voči ludom menšia.