prispevok mapujuci aktualny stav v Ziarskej doline:
sme.sk/…/storocna-spust.html

neviete náhodou aký je aktuálny stav? dá sa k chate dostať už po ceste?

Brnkni si bud na chatu, tam ti to s radostou povedia, alebo horskacom zo zapadnych tatier, ti ti tiez poskytnu dane info, chatu maju nie daleko.

turcyk: HZS stále odporúča použiť starú cestu na Žiarsku chatu hzs.sk/…/vystrahyprehlad.php

Co sa tyka "zjazdnosti" cesty: telefon mail na chatu je na jej stranke. A autor clanku chodi, fotografuje, pise :-) ...

Turcyk et. al.: treba chodit podla odporucania HZS po starej ceste. Chdza po lavine moze byt SMRTELNE NEBEZPECNA - hrozi prelomenie snehovych mostov a pad do vody podobne ako na ladovci.

zaujimave...
sss.sk/s.php?t=1&m=201…

boli sme tam minuly tyzden.. po ceste sa prejst da. sneh je uz len mimo cesty kde tu. ale hrozba je skor zo strany lesných robotníkov, ktorí odtiaľ drevo odpratávajú. ehm.nesprávne som sa vyjadril. Turisti ohrozujú samých seba tým, že nerešpektujú výzvu na obchádzanie:) aj sme s nimi prehodili pár slov. ale boli dosť nasraní, lebo im tam furt niekto zavadzia a nemôžu robiť. týmto sa chcem tiež ospravedlniť, bo aj my. ale nechtiac. už sme isšli domov z hrebeňa a sme sa chceli len pozrieť na padnutý most pod chatou, ale keď sme videli, že sa dá prejsť, už sme pokračovali dole po asfaltke.

takže fakt je lepšie chodiť po tej obchádzke. pre dobro nás všetkých, a hlavne nech to rýchlejšie odstránia.

Morka

Lolisha, ked som videl toho redaktorka v TV, ako ukazuje WAAAW, ladove jaskyne. Uz som videl na webe HZS prvu obet laviny, ktorej to po reportazi neda a pojde sa dovnutra pozriet...

V Parichvoste uz padlo zopar lavin: liptov.sme.sk/…/v-parichvoste…

Paľo gavlák v Televíkende stv.sk/…/televikend

aaaaa tak ty si jaky tematicky, kazdeho pekne do jeho konkretneho fora.... :_)

heh, marne som sa snazil pohopit to polo s touto temou... a ono to asi ma byt k niecomu inemu ;)))

forky, okrem pola je tam este jedna relacia, z 19.3.

Lavína storočia, ktorá spadla 15.3.2009, sa roztápala neuveriteľné 2 roky, 3 mesiace a k tomu ešte asi 1 týždeň. Posledné zvyšky snehu (lepšie povedané zmrznutého ľadu) pod drevom, čečinou a hlinou som objavil ešte v stredu 15.6.2011. Ich životnosť som vtedy odhadol zhruba na 1 týždeň a môj odhad sa potvrdil. Pre iné povinnosti som nasledujúcu kontrolu vykonal až v utorok 28.6.2011 a napriek dôslednému presnoreniu celej kopy dreva, pod ktorou sa posledné zvyšky nachádzali, som už nič nenašiel. Museli sa roztopiť v priebehu týždňa od 20. do 26.6.2011. Do stredy 22.6.2011 bola veľká horúčava, potom sa prudko ochladilo a začalo liať. Pre lavínu storočia to znamenalo definitívny koniec. Podľa výsledkov meraní lavíniska, ktoré na svojej stránke laviny.sk$ret zverejnilo Stredisko lavínovej prevencie (ktoré sa ale bohužiaľ uskutočnilo až 3 týždne po páde lavíny), bola najväčšia výška snehu (18 – 20 m) na dvoch miestach – pod vyústením centrálneho žľabu Príslopu a Jaloveckého žľabu a pod vyústením rozvetveného žľabu spadajúceho z rozsiahlych hôľnych svahov Širokej, Ráztoky a Jaloveckej kopy. Lavínový prúd z tohto druhého žľabu zničil posledný most poniže Žiarskej chaty a odpočívadlo, ktoré vtedy stálo v zákrute cesty. Dolina sa v týchto miestach mierne zužuje, koryto potoka má čiastočne roklinový charakter a tento reliéf terénu spôsobil, že sa tu naakumulovalo zrejme najviac snehu a aj tu najdlhšie vydržal. Vytvoril sa tu aj úplne najväčší tunel v lavíne, ktorý ako jediný zo všetkých ostatných tunelov vydržal až do jari 2010. Prelomil sa až niekedy na prelome mája a júna 2010. V celom tomto úseku neskôr ostali obrovské snehové mantinely, ktoré sa postupne roztápali počas celého roku 2010. Viacerí ľudia si mysleli, že s mantinelmi odišla do histórie aj storočná lavína. Veľmi sa mýlili. Pod zvyškami dreva, čečiny a blata prežila takmer až do konca júna 2011 !!! Myslel som, že lavína najdlhšie vydrží v mieste snehového tunelu, ale aj v tom sa mýlil. Po prelomení mosta sa do bielych stien oprelo slnko a rýchlo zlikvidovalo najhrubšiu vrstvu snehu. Ostatný sneh bol pod drevom, ktoré ale bolo na svahu, a tak sa tam nemohla naakumulovať hrubšia vrstva. Rekordné miesto sa preto nachádzalo trošku poniže, pod nenápadnou kopou prekríženého dreva, na úplnej rovine, kúsok vedľa potoka. Počas cesty na Žiarsku chatu v najstrmšom stúpaní cesty na 4. kilometri ste na druhej strane potoka v tej „minidolinke“ mohli dlho pozorovať obrovské snehové mantinely. A práve tam bolo to „rekordné miesto“. Sneh bol dokonale prikrytý hustou čečinou, konármi a blatom a tým aj dobre odizolovaný od vonkajšieho prostredia. Na jar 2011 som tam objavil ešte stále cca 1 m hrubú vrstvu ľadu, v stredu 15.6.2011 z nej ostal už len 10 – 15 cm hrubý kúštik a ten v priebehu týždňa „padol za vlasť“.