Je to ako znovuzrodenie – konečne v polovičných vibramkách, gate vyhrnuté pod kolená, krátke tričko a do batohu ani niet čo hodiť. Všetky tie ťažké zimné haraburdy zostávajú v skrini, našľapujem zľahka mäkkučkým chodníkom. Zvyšky snehu po jeho krajoch pekne chladia, kým slnko hreje a lúčmi ťahá pot z čela. Túra zrazu môže trvať štrnásť, nie osem hodín, ustelieš si aj v lanskej tráve, voda je všade. Symfónia živlov - zurkot potôčkov sa zleje v ohlušujúci hukot, sýta vôňa mokrej prte kypiacej životom, nasycujúce sa farby, zvyšky lavín a záplavy kvetov, roztočený motor vnútornej radosti. Kde je jar krajšia než v dlhočizných nízkotatranských dolinách?