Ej spomenul som si na svoje júnové ránka v Rudohorí kúsok východnejšie. Ťažké bolo vyhrabať sa zo stanu o piatej, keď vonkajšia teplota hraničila s prízemným mrazom ale ten pohľad na Kráľovku bol úžasnou odmenou. Sú to úžasné okamihy.

Mato, nahodou, toto bol den, ked sa nam podarilo vyrazit uplne najskor, uz o siedmej a dokonca sme boli uz aj naranajkovani :) (skoda, ze to bol den posledny, fakt sme sa postupne zlepsovali :)) vtedy, ked slnko vychadzalo, sa mi ale tiez moc vyliezt nechcelo, tak som urobila dva cvaky z polohy lezmo a bolo :) to Matus sa veru nabehal po tom kopceku krizom krazom viac o tej piatej :)

Bruma, dakujem, veru este v ten den sme sa vratili na zem, 1x v Hrinovej, ale to bol stale este vidiek, neskor nastala tvrda realita v BA..

Ale nieee, to sme už dojedali kašu s čučoriedkami:)

hodinu po vychode uz je dost neskoro, ale tato je asi este rovno zo spacaka, co ? ;-)

Andrejka perfekné. Tak tu by bolo užas ostať, ale realita ti hneď zaklope na rameno a povie: "Vráť sa na zem!" :-)