Keďže sny si treba plniť, tak moja nízkotatranská trojdňovka nemohla začať inak než splnením jedného z nich. Kým som sa dostal na tento hrebienok tak som sa síce najprv poriadne vytrápil v rúbanisku (polome) pod Babou, ale potom nasledovala pohodová prechádzka kosodrevinou s občasnými výhľadmi do okolia. Najkrajší sa však otvoril na konci zo skaliek Pálenice. Tento pohľad zahŕňa mohutný masív Ďumbiera vpravo a suťového Konského vľavo oddelených trávnatým Demänovským sedlom. Ako ďalej vidieť záver Bystrej doliny je značne zničený jednak výsekmi zjazdoviek a aj mnohými vyschnutými smrekmi tvoriacimi sivé fľaky. No aj napriek tomu ide o krásne končiny.