Veľkej Fatre a v Slovenskom raji sa tiež vyskytujú kamzíky, avšak alpského poddruhu, ktoré tu boli tiež v minulosti umelo vysadené.

Zo živočíšnych stretnutí si najviac cením stret s veľmi plachým tvorom - tetrovom. A to dvakrát, na jar a v zime na juhozápade Západných Tatier.

Okrem Západných, Vysokých, Belianskych a Ďumbierskych Tatier žijú kamzíky aj vo Veľkej Fatre a Slovenskom raji.

sedlo? ...kamzíky vo Veľkej Fatre, to je pre mňa novinka. Veľká Fatra je moje najmenej schodené pohorie, ale tak toto som nevedel... Znalci VF je to pravda?

Kromě vlka a rysa jsem potkal téměř všechno, co se potkat na horách dá.Vlky jsem šlyšel na Velké Fatře výt při úplňku pod Klakom.Medvěda několikrát, kamzíky, sviště, jeleny, divočáky nepočítaně. Nejraději chodím pozorovat kamzíky na Velkou Fatru na Ostrou, kde žije parádní rodinka. O zmijích ani nemluvím, na tu jsem už několikrát šlapl brzy ráno, když byla ještě málo aktivní a bez pohybu. Naštěstí jsem ji nikdy neublížil.Orla, sokola jsem taky viděl několikrát a největší zážitek byl, pozorovat sokola při vzdušném útoku na holuba.Stačí se na chvilku zastavit na nějakém vhodném místě a čekat,poslouchat zvuky apod.. Často se tato námaha vyplatí a nějaký obyvatel hor se objeví.

Každý, kto nesedí doma na zadku a občas si vybehne aspoň za mesto, musí zažiť sretnutí s lesnou zverou neúrekom. Ja som Košičan žijúci v paneláku, ale stačí mi vybehnúť podvečer na Červený breh (cca 20min od domu) a s veľkou pravdepodobnosťou tam stretnem nejakého srnca. Už sú na ľudí pomerne zvyknutý, kto ich nepozná, môže byť prekvapený z ich "štekajúcich" zvukov veľmi pripomiínajúcich psa. Raz som sa túlal po maďarskej hranici a tento zvuk ma riadne vyľakal - dovtedy som ani nevedel, aký zvuk vydáva srnec. Jedno menej zvyčajné stretnutie tiež v okolí Košíc som popisoval v článku hiking.sk/…/folkmarska_skala.…
Stretnuti s medveďom zase tu: hiking.sk/…/velky_bok.html
Tatranské kamzíky sú už tak zvyknuté na ľudí, že je vzácnejšie ich nestretnúť. V Slovenskom raji to už je vzácnejšie - keď som ho tam stretol prvý krát, myslel som, že zle vidím. Až potom som sa dočítal, že tam boli dovezený alpský druh (a teraz sú s tým problémi) Asi 5 rokov dozadu chodil v zime na pravidelnú návštevu jeden samec, ktorý sa nielenže nebál, ale zjavne dával na javo, kto je tam pánom. Stačilo sa objaviť v okne a hneď začal agresívne fučať a dupať kopytami. No a keď človek vyšiel na terasu, to už zaujal pózu rozzúreného býka :-) Ale bolo zaujímavé pozorovať, ako mu ani v najväčšej fujavici, hmle a záľahách snehu nerobí žiaden problém pobehovanie hore-dole. Najznámejší kamzík na Lomničáku sa volal Igor (podobnosť s mojim menom je čisto náhodná :-) Ten tam chodieval pravidelne asi pred 25-mi rokmi až ho raz našli uhynutého pod lanovkou pri vjazde do hornej stanice. A tak si ho teraz môžte pozrieť vypchatého v múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici :-)

No to s tym svistom muselo byt dobre, podobne bolo aj to moje stretnutie, len tam to svistik vzdal a vliezol pod kamen. Takto sa s nami bavili dvaja. Ked sme fotili a pozerali sa na prveho a ten to po case vzdal tak asi 15 metrov nizsie vyliezol dalsi, scenar sa opakoval, nechal sa nejaky cas fotit a obdivovat a potom sup pod skalu a tam cumel na nas. Vtedy ale uz bol von dalsi svistik zase ten prvy co sme fotili :) a tak dalej, potom sme ich nechali a isli sme po svojom.

Za dobu čo chodím po kopcoch som stretol medveďa štyrikrát. V Kamenistej doline na 200 m, v Račkovej tiež tak nejako. Dokonca mám podozrenie, že to bol ten samý. Času na pozeranie bolo dosť, lebo sa práve za bieleho dňa vypásali na čučoriedkach. Potom v Žiarskej asi na 80 m hneď za chatou. A nakoniec som stretol dvoch naraz, takých 80 kilových v Bobroveckej doline. Pravdepodobne odstavení pestúni. Toto strenutie bolo odlišné tým, že k nemu došlo na 8 m, teda zočivoči. Jednoducho som išiel dolu dolinou o nejakej štvrtej poobede a oni mi prebehli cez chodník. Prvý po mne hodil očkom, ale ani sa nezastavili. Čo som urobil? No nič. Ostal som stáť a kukal. Potom keď už bolo jasné, že dnes sa útočiť nebude, som pobehol a pozeral sa na nich, ako mastia do potoka. Ale s kamzíkmi som si tiež užil svoje. U Capieho plesa som takto poránu odpočíval (bol som tam prvý toho dňa) a zrazu sa za takou skalou začal vynárať hnedý chlpatý chrbát. Tá skala bola odo mňa asi 40 m. O chvíľu som mal pred sebou čriedu kamzíkov v počte asi 8 kusov. Vrcholom bolo, keď si to ku mne namierilo zvedavé kozľa a prišlo na 3 metre a naťahovalo sa ku mne. Stará koza to zo vzdialenosti asi 8 m kontrolovala. Tak sme si tam symbioticky nažívali, kým sa neobjavili nejakí hluční turisti s väčšou palebnou silou. S jedným svišťom sme si kukali na meter do očí a skúmali, kto má pevnejšiu vôlu a ujde ako prvý. Po desiatich minútach som to vzdal ja. No a raz ma pri Belej takmer prevalcovala čtvorčlenná črieda jelenej zveri. Ale to som bol na rybách, tak neviem, či to sem rátať. Stretnutia akože videl som svišťa alebo kamzíka na viac ako 50 m nerátam. Na Ďumbieri to nie nie nič nezvyčajné. Tak ja by som mal zatiaľ len toľko.

Medvídka jsme potkali loni asi kilometr pod chatou pod suchým, krásný černý exemplář:)ale do smíchu nám nebylo, jinak jeden jelen, kamzíci, svišti, lišky..

Tak ja tiez zatial neprijemne skusenosti nemam. Stretnut sa mi podarilo uz par krat po sebe kamzikov na minimalnu vzdialenost asi 4 metre, tiez svista na asi 2 metre, to som dal aj davnejsie do galerie :) (hiking.sk/…/svistik_tatry.html)
a inak uz len vevericky a inych drobnych obyvatelov :). Medveda zatial veru nie.

No ja som zatial videl asi 6 srniek (samozrejme nie naraz), vyfotil jedneho kamzíka - pekne mi zapozoval (asi vedel že ho fotím:) prehnala sa predomnou skupina asi 5 vlkov a vlani som v MK zbadal kúsok odo mna na svahu diviaka, iabže on mna nie aspon teda to tak vyzeralo, atlže som sa radšej odplížil inam (chcem som si tam na pnicko zajest ale asi z toho moc nezostalo a možno aj zo mna)

Mne sa našťastie tiež podarilo zoči-voči stretnúť len také neškodné zvieratká: svišťa, kamzíka, veverička...No a naposledy - 18.11.2006 som ja a kamaráti,pri zostupe z Rakytova resp.zo severného Rakytovského sedla - smer Teplé, sme počuli mrmlať medvedíka blízko prvej chaty od toho sedla. Zrejme nás zavetril a dal nám o sebe vedieť, aby k tomu zoči-voči nedošlo... P.S.: nechcel by som zažiť také stretnutie s medvedíkom, ako nedávno ten horár pri RK...(dávali to aj v správach, určite ste videli)