Chladný a veterný večer na skalnom mori pod vrcholom Bartkovej bol najkrajším zakončením dňa aký som si len mohol priať. Prchavé okamihy šťastia a atmosféra akú je možné zažiť len v horách, to všetko sa ma snažilo presvedčiť aby som hodil bivak práve tu. Odolal som, ale do útulne som sa neponáhľal a tak som samotný západ slnka zažil na trávnatej vyvýšenine nad Ždiarskym sedlom (trávnatý pásik vpravo). V strede nad trávnatými pláňami tmavý vrch Andrejcová, nad ním Heľpiansky vrch, Veľká Vápenica a špička Veľkého Boku. Vľavo v pozadí čnie aj Ďumbier.