Posledné metre na vrchol Ďumbiera som v snežniciach takmer bežal, len aby som stihol úchvatné okamihy západu slnka. Odchádzal jeden z najkrajších dní posledného obdobia a tieto chvíle ma napĺňali neuveriteľnou energiou. Skvelá viditeľnosť mi okrem strmých svahov blízkej Štiavnice v popredí dovolila vidieť aj vzdialený masív Kráľovej hole a vedľa nej Volovské vrchy a hrebeň Stolických vrchov (nad osvetlenými skalkami vpravo). Tak vám všetkým želám veľa preveľa takýchto čarovných momentov v našich krásnych horách :-)