Komentár
Matobee k fotke: Z Kováčovských skál Vauuu, to ste mali super školu, keď takéto výlety parádne. :-o U nás sa chodilo dookola väčšinou Bojnice alebo Betliar-Krasna Hôrka. Aj keď sú to samozrejme krá …
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Z Kováčovských skál Vauuu, to ste mali super školu, keď takéto výlety parádne. :-o U nás sa chodilo dookola väčšinou Bojnice alebo Betliar-Krasna Hôrka. Aj keď sú to samozrejme krá …
+ 1 ďalší príspevokTatranka7 k fotke: Od Hradiska Omyl...preklep ..prepac:)
nová témaDaulagiri k fotke: Jarná Rumplovská Áno vystihol si to Maťo. Viem že vývoj nezastavím a že všetky chátrajúce samoty nebudú v takom stave navždy, ale niekedy dané miesto potom už stratí pre mňa svo …
+ 2 ďalšie príspevkyDaulagiri k fotke: Šarišský hrad Vďaka za kontakt, možno sa sem niekedy dostanem. Akurát tá otváracia doba je trochu zvláštne formulovaná. V jednej vete je že sú otvorený 365 dní v roku a z tab …
+ 2 ďalšie príspevkyDaulagiri k fotke: Jar Nádhera, úplná jarná idylka.
nová témaJanabilesova k fotke: Vstavačovec Som si aj myslela, že bazový, ďakujem za upresnenie...
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Pod Brenerským tajchom Je to nádherné miestečko k čomu okrem ovocných stromov výrazne prispieva aj spomínaný plotík. :-) Tešil som sa na toto miesto skrz jesennej fotky Karola Čelasa. …
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Jitkina vyhliadka na Nováckej skale Táto oblasť sa mi dostala do povedomia vďaka článku od teba Danka. Konečne som sa sem dostal a bol som nadšený. Prešiel som prakticky všetko. Reťaze vedú až na …
+ 1 ďalší príspevokTomka k fotke: Fotohádanka Palec hore Janka! Zaraďujem do plánov. Vďaka Martin.
+ 8 ďalších príspevkovMartinkrivda k fotke: Vysoká ano, zle som napisal, opravene :-)
+ 1 ďalší príspevokAnderalex k fotke: Hrhovský vodopád Celkom dielko prírody nie, vznikol odťažením časti travertínovej kopy, ale pekný je aj tak.
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Prístrešok neďaleko sedla Kováčka Fotky oddychového miesta s prístreškom
nová témaMatobee k fotke: Ako na Marse Pavol tak si aj ty bol v tom čase v teréne. Výhľady nám veru nevyšli. No bolo mi to zláštne čo sa to deje, až kým som okolo 9 ráno čítal, že po rokoch opäť dor …
+ 1 ďalší príspevokAdina k fotke: Jar Krásne :-)
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k fotke: Zachádzka Bol som tam síce len raz v apríly, ale rovnako ma toto miesto silno zasiahlo. Podľa mňa sa naň nechytá ani blízka Kojšovska. Skutočne úžasné a pre mňa top miest …
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Pod Grúňami Ano. presne tak. Ak je vidieť iba strechu, je tým podčiarknutý terén, ktorý je tu proste do kopca :-).
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Prístrešok pri krížovej ceste Pod prístreškom sú umiestnené úzke lavice, ktoré sa používajú na omše, ktoré sa tu konávajú. Širšie stoly tu nie sú.
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Jar Maťo, ďakujem :-).
+ 1 ďalší príspevokTomáš Polák k fotke: Fodorova studnička (?) Bol som pri tomto prameni dnes. Vyzerá velmi pekne udrziavany. Zial vo vode je vela zeleza a chuti dost hrdzavo. Mne taka voda nechuti. Isiel som popri koryte p …
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Hruška Zopar dalsich zaberov...
nová téma
Diskusná téma K fotke: čachticky hrad
Diskusná téma K fotke: čachticky hrad
západ slnka z čachtického hradu
Pekné.
Za jedna.
Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
Po smrti obávaného protitureckého bojovníka Františka Nádasdyho v roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov vdova Alžbeta Báthoryová. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed alebo v bratislavskom alebo viedenskom paláci. Do Čachtíc prichádzala iba príležitostne.
Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvoril až v diele Ungaria suis cum Regibus compendia data, vydanom v Trnave v roku 1729. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Čachtické panstvo si po Báthoryčkinej smrti rozdelili Pavol, syn pani Alžbety a jeho sestra Katarína vydatá za Juraja Drugetha. V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.
Úvod:
Zrúcanina hradu stojí na vápencovom vrchu vo výške 375 m na mieste prehistorického sídliska. Prvé zmienky pochádzajú z 1. polovice13. stor., kedy slúžil ako strážny hrad západného Uhorska. Na najvyššom mieste hradného vrchu postavili palác s hranolovitou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená kaplnka. Hrad bol niekoľkokrát zničený a potom dostavaný.
Čachtická paní:
Najviac preslávila Čachtický hrad Alžbeta Báthoryová (Čachtická paní) najväčšia mäsová vrahyňa, ktorá pripravila o život viac ako 600 dievčat. Bola odsúdená k doživotnému väzeniu na hrade, kde o štyri roky neskôr zomrela.V roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed.Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvořil. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Dedičctvo:
Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.