Komentár
Matobee k fotke: Chodníček Danka je to krásne a nezvyčajné miesto. Oživil som si tvojou fotkou spomienky na to ako som sa tadiaľto prešiel v auguste minulého roku.
nová témaMatobee k fotke: Chodníček Danka je to krásne a nezvyčajné miesto. Oživil som si tvojou fotkou spomienky na to ako som sa tadiaľto prešiel v auguste minulého roku.
nová témaTomka k fotke: Na vrchu Zámčisko Zo Zámčiska.
nová témaJanabilesova k fotke: Kvietkovo Zopar dalsich foto...
nová témaTomka k fotke: Loď v lese Ešte pár foto. Kaplnka stojí na konci krížovej cesty, ktorá je tiež netradičná.
nová témaYetee k fotke: Leto v Balogu Drevenice v Balogu to budú asi ťažko, keďže je to zrubový, gréckokatolícky kostol z Matysovej zo skanzenu pod Ľubovnianským hradom.
nová témaMatobee k fotke: Vysoká na konci dňa Martin krásne ako na Podpoľaní. :-) Ako zvyknem vravieť v máji je všade krásne. Aj keď tento rok už tak bolo aj v apríly.
nová témaYetee k fotke: V Bytči Kačka a v Bytči? To musí byť neskutočná atrakcia
nová témaJanabilesova k fotke: Mošovské stromy Zakutia parku
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Lúčnaté Javorníky Ano, este nedávno bol smerovník na vrchole Chotárneho medzi stromami, ale tie už pošli. Akosi stále nevidím na svahoch dostatočné množstvo nových stromčekov, al …
+ 2 ďalšie príspevkyJanabilesova k fotke: Biele svahy Vysokej krasota....
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Cez osadu Mračkov Bola to parádna jarná túrka. Lysá musí byť, zapasovala tam...
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Nad Starinou Predbežne mám vymyslenú trasu, ktorá zahŕňa túto červenú, potom modrú z Topole a ešte motanie sa okolo Uliče. Len musí prísť vhodný čas :-)
+ 2 ďalšie príspevkyAdina k fotke: A tak... Ďakujem :-). Čarovné miesto, ako aj ostatné výhľady cestou na Sľubicu.
+ 2 ďalšie príspevkyAdina k fotke: Vzsušná Prechádzala som okolo v noci. Rozhľadňa je ozaj osvetlená vďaka solárnym panelom na nej.
nová témaJanabilesova k fotke: Barónov hrob Pridávam aktuálnu podobu okolia hrobu. Les ustúpil...
+ 8 ďalších príspevkovMatobee k fotke: U Smrekov Áno, bol to úžasný deň so skvelým počasím. :-)
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k fotke: Horenos Snáď sa čoskoro zastavíš. :-) Ja som mal zas premiéru na Lysci.
+ 3 ďalšie príspevkyPaulovič pali76ZM k fotke: z hrebeňa Šiprúňa Cestou hore je výhľadov dosť, ale samotný vrchol je zalesnený. Ale kúsok pod vrcholom je ešte malá lúčka s výhľadom na Nízke Tatry.
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Hodinová veža Hmm vyzerá to tam zaujímavo.
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Večerná atmosféra Vojšína Úžasná atmosféra Maťo. :-)
nová téma
Diskusná téma K fotke: čachticky hrad
Diskusná téma K fotke: čachticky hrad
západ slnka z čachtického hradu
Pekné.
Za jedna.
Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
Po smrti obávaného protitureckého bojovníka Františka Nádasdyho v roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov vdova Alžbeta Báthoryová. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed alebo v bratislavskom alebo viedenskom paláci. Do Čachtíc prichádzala iba príležitostne.
Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvoril až v diele Ungaria suis cum Regibus compendia data, vydanom v Trnave v roku 1729. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Čachtické panstvo si po Báthoryčkinej smrti rozdelili Pavol, syn pani Alžbety a jeho sestra Katarína vydatá za Juraja Drugetha. V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.
Úvod:
Zrúcanina hradu stojí na vápencovom vrchu vo výške 375 m na mieste prehistorického sídliska. Prvé zmienky pochádzajú z 1. polovice13. stor., kedy slúžil ako strážny hrad západného Uhorska. Na najvyššom mieste hradného vrchu postavili palác s hranolovitou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená kaplnka. Hrad bol niekoľkokrát zničený a potom dostavaný.
Čachtická paní:
Najviac preslávila Čachtický hrad Alžbeta Báthoryová (Čachtická paní) najväčšia mäsová vrahyňa, ktorá pripravila o život viac ako 600 dievčat. Bola odsúdená k doživotnému väzeniu na hrade, kde o štyri roky neskôr zomrela.V roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed.Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvořil. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Dedičctvo:
Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.