Komentár
Janabilesova k fotke: Lúčnaté Javorníky Toto je pekná časť hrebeňa Javorníkov, škoda toho vyrúbaného Chotárneho kopca... Budem zvedavá, či sa na ňom aj niečo vysadí a či niekedy opäť zazelená. Samotná …
nová témaJanabilesova k fotke: Lúčnaté Javorníky Toto je pekná časť hrebeňa Javorníkov, škoda toho vyrúbaného Chotárneho kopca... Budem zvedavá, či sa na ňom aj niečo vysadí a či niekedy opäť zazelená. Samotná …
nová témaDaulagiri k fotke: Nad Starinou Pekne to tam vyzerá, hl. hrebeň Polonín som už navštívil a snáď sa raz dostanem aj do týchto miest.
nová témaAdina k fotke: Vzsušná Prechádzala som okolo v noci. Rozhľadňa je ozaj osvetlená vďaka solárnym panelom na nej.
nová témaJanabilesova k fotke: Barónov hrob Pridávam aktuálnu podobu okolia hrobu. Les ustúpil...
+ 8 ďalších príspevkovMatobee k fotke: U Smrekov Áno, bol to úžasný deň so skvelým počasím. :-)
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k fotke: Horenos Snáď sa čoskoro zastavíš. :-) Ja som mal zas premiéru na Lysci.
+ 3 ďalšie príspevkyPaulovič pali76ZM k fotke: z hrebeňa Šiprúňa Cestou hore je výhľadov dosť, ale samotný vrchol je zalesnený. Ale kúsok pod vrcholom je ešte malá lúčka s výhľadom na Nízke Tatry.
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Hodinová veža Hmm vyzerá to tam zaujímavo.
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Večerná atmosféra Vojšína Úžasná atmosféra Maťo. :-)
nová témaMatobee k fotke: Na Striebornici Díky Maťo. No to by som netipol, že máš sem namierené aj keď si nakoniec nešiel. Červená "hrebeňovka" je na urobenie si obrazu o tejto časti pohoria fajn a zlák …
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: spod Šiprúňa Krásne...
+ 2 ďalšie príspevkyAde.e k fotke: hrad Rytro Tajomny hrad v Karpatoch. Parada
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Strhujúca Vrátnica Tiež som o ňom netušil a dozvedel som sa rovnako ako ty. :-) Je to famózna skala. Pridávam ešte jeden záber zboku.
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Nad Ľubietovou Ja som tu bol pred dvoma rokmi v čase ešte nerozvinutej vegetácie, ale páčilo sa mi tiež. Ešte tu mám nejaké resty, takže prídem opäť.
nová témaJanabilesova k fotke: Solitér Na lúkach nad Ľubietovou smerom ku Skalolamu je ich viacero... Veľmi príjemne prekvapili...
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Hájska skala Rád tu jazdím, tie trasy Bajkom k tajchom mám už prejdené všetky, aj viackrát. Je to tu bicyklový raj :-)
+ 2 ďalšie príspevkyDaulagiri k fotke: Krivánska Fatra spod Vyšehradu Hej je tam pekne, ozaj zaujímavá lokalita.
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Ľubietová Ahoj Maťo, ďakujem Ti za upozornenie, samozrejme, že to mal byť májový termín. Už je to opravené...
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Na začiatku Vadičovskej doliny Úžasná je tá zeleň Janka.
nová témaMatobee k fotke: Jarná Rumplovská Tono pekná história veru. Muselo to byť viacej vyholené v tých rokoch keď sa páslo a chovalo. :-)
+ 4 ďalšie príspevky
Diskusná téma K fotke: čachticky hrad
Diskusná téma K fotke: čachticky hrad
západ slnka z čachtického hradu
Úvod:
Zrúcanina hradu stojí na vápencovom vrchu vo výške 375 m na mieste prehistorického sídliska. Prvé zmienky pochádzajú z 1. polovice13. stor., kedy slúžil ako strážny hrad západného Uhorska. Na najvyššom mieste hradného vrchu postavili palác s hranolovitou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená kaplnka. Hrad bol niekoľkokrát zničený a potom dostavaný.
Čachtická paní:
Najviac preslávila Čachtický hrad Alžbeta Báthoryová (Čachtická paní) najväčšia mäsová vrahyňa, ktorá pripravila o život viac ako 600 dievčat. Bola odsúdená k doživotnému väzeniu na hrade, kde o štyri roky neskôr zomrela.V roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed.Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvořil. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Dedičctvo:
Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.
Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
Po smrti obávaného protitureckého bojovníka Františka Nádasdyho v roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov vdova Alžbeta Báthoryová. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed alebo v bratislavskom alebo viedenskom paláci. Do Čachtíc prichádzala iba príležitostne.
Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvoril až v diele Ungaria suis cum Regibus compendia data, vydanom v Trnave v roku 1729. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Čachtické panstvo si po Báthoryčkinej smrti rozdelili Pavol, syn pani Alžbety a jeho sestra Katarína vydatá za Juraja Drugetha. V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.
Pekné.
Za jedna.