Poľana patrí k dosť zalesneným pohoriam, no keď sa už dostanete na nejaké výhľadové miesto obyčajne to stojí za to. Ruch jednodňových výletníkov na trase Hotel-vrchol utíchol a ja som si tak na brale Strunga mohol opäť vychutnávať absolútny rudohorský pokoj a úchvatný podvečerný výhľad na strmé svahy kaldery Poľany nad ktorými sa týčia zasnežené Nízke Tatry. Masív Vepra a Hrbu vidieť tiež. No keďže na salaš na Bukovinke to bolo ešte ďaleko, tak som sa tu nemohol zdržať toľko koľko by som chcel. Snáď nabudúce.