Miesto so silnou atmosférou, hodinku aj niečo vzdialené od Donovalov. Jar si ešte dáva načas, takže hoci bol pekný deň, tak ľudí tu bolo minimum. Aspoň bolo dostatok času prejsť si popri každej informačnej ceduli "Ako žili Kališťania". Normálne sa mi slzy tlačili do očí čítajúc si príbehy konkrétnych ľudí o tom, ako veľmi im zmenil život posledný rok vojny (plus ich pomoc partizánom) a najmä jedna marcová noc, počas ktorej osadu kompletne vypálili Nemci, časť ľudí zabili na mieste, časť neskôr, časti sa podarilo prežiť. Silné a trpké, snáď sa niečo také už nikdy nezopakuje.