Hrad postavili v druhej polovici 13.storočia, pravdepodobne okolo 1253 spolu so Šášovským hradom situovaným o 15 km ďalej na SV na druhej strane Hrona. Oba hrady strážili priechod úzkou dolinou cez Hronský úval - prístupovú cestu do stredoslovenskej banskej oblasti. V listinách sa Revište spomína 1265, neskôr 1331. Spočiatku hrad patril Ostrihomskému arcibiskupovi. Začiatkom 14. storočia ho dobyl Matúš Čák. Po jeho smrti ho spravovali kráľom poverení kasteláni. Po smrti Ľudovíta I. prenajímal hrad najmä Žigmund a napokon ho daroval spolu s banskými mestami v roku 1424 ako súčasť vena kráľovnej Barbore. Hrad bol ďalej kráľovským majetkom. V roku 1447 sa ho zmocnil Ján Jiskra a od neho ho výhodne získal nastupujúci kráľ Matej Korvín pre svoju manželku kráľovnú Beatrix. Tá ho v roku 1490 darovala spolu s hradom Šášov Dóciovcom, za verné služby. Vlastnili ho až do roku 1647, podobne ako viacero ďalších hradov na strednom Slovensku. Popravením posledného Dóciho prešiel hrad pod správu hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Hrad bol tak ponechaný napospas Thökölyho kurucom. Keď boli v bitke pri Svätom Kríži povstalci porazení, hrad ťažko poškodili. Neskôr hrad sčasti opravili, v rokoch 1790 - 92 tu boli ešte ubytovne pre úradníkov banskej komory. Postupom času hrad pustol a v 19.storočí bol už iba ruinou.