Vo Valaskej Dubovej to vyzeralo nádejne. Nízka oblačnosť a niekde v diaľke na chvíľu vykuklo slnko. Ani po vstupe do lesa, kde sa skončili čerstvé stopy, ma dobrá nálada neopustila. Slabé sneženie ma sprevádzalo až po Strednú Poľanu, na ktorej sa pridal aj vietor. Tu už morálka riadne opadla, lebo miesto očakávanej modrej oblohy som v diaľke videl len v oblakoch miznúce stromy. Žiadny náznak chodníka a zmrznuté oblečenie na mne ma presviedčali k návratu. Horko-ťažko sa mi medzi stromami podarilo nájsť zimné tyčové značenie, ktoré ma už v hmle priviedlo k reťaziam tesne pod vrcholom Veľkého Choča. Následné vynorenie sa z oblačnosti bolo ozajstnou odmenou za ten strastiplný výstup.