....pozri....určite neznevažujem ani P.G a ani autora článku, proste len vyjadrujem svoj názor na to ako je článok a príspevok k nemu napísaný, to je všetko a nič iné by som za tým určite nehľadal

také veci tu radšej nepíš, bo všetci ťa budeme chcieť za šéfa, keď nikoho nekritizuješ ;-)

hm, to je tým počasím, treba si užiť kým je takto pekne :)

Ospravedlňujem sa autorovi ako aj všetkým čitateľom, že som si dovolil upozorniť na nedostatky v článku. Už to nikdy v živote neurobím. Ak je cieľom stránky publikovať hocičo, bez ohľadu na obsahovú správnosť, potom tu naozaj nemám čo hľadať. V žiadnom prípade som nechcel znevážiť autora a nič proti nemu nemám. Problém spočíva v tom, že úsek Smutné sedlo – Volovec je „povinná jazda“ všetkých návštevníkov Roháčov. Je to najčastejšie chodený úsek v Západných Tatrách, z toho úsek Smutné sedlo - Plačlivô - Žiarske sedlo ako „rodinná“ trasa všetkých obyvateľov Liptova a priľahlého okolia. Ak si toto vyberiem ako námet pre článok v štýle Tip na túru, mal by som si dať mimoriadne záležať na tom, aby bolo všetko tip – top. Prečo ? Lebo to všetci poznajú a každý ľahko zbadá, ak som „mimo“. Ja som sa ozval viac menej preto, lebo súčasťou článku je link na môj článok o Ostrom Roháči. Hodne ľudí sa naň bojí ísť, lebo je opradený rôznymi mýtmi. V smere od Plačlivého až po vrchol je na trase iba jedna jediná reťaz, ktorá sa dá ľahko obísť. Tým sa vyhnem obávanému lezeniu a výstup na vrchol zvládnu aj malé deti a starší ľudia. Kto chce pokračovať na druhý vrchol a potom zostúpiť do Jamníckeho sedla, lezeniu po reťaziach sa už ale nevyhne. Potom si v Tipe na túru prečítam tento text, ktorý jednoducho nie je pravdivý: „Z Plačlivého som zliezal na Ostrý Roháč asi hodinu a čím ďalej, tým to bolo náročnejšie. Veľmi členitý terén s reťazami po úzkych skalnatých výbežkoch, plošinách a úžľabinách strmhlav viedol nadol. Nasledovalo šplhanie šesť metrov dlhým úzkym kolmým žľabom za pomoci reťaze. Niekoľko metrov pred dosiahnutím vrcholu Ostrého Roháča, pod kolmou stenou s reťazou do výšky asi 4 m som, stretol mladý poľský pár, ktorý mi uštedril pár úsmevov, prehodili sme pár slov a pokračoval každý ďalej. Netušiac, že to ťažšie ma ešte čaká. Bral som to stále športovo a vyšplhal som sa konečne na vrchol Ostrého Roháča do výšky 2087 m n. m.” Z textu mi vyplýva, že je tam viacero reťazí, minimálne aspoň dve (6 a 4 m). Autorovi som poslal mailom fotky všetkých reťazí. Kde je potom tá štvormetrová tesne pod vrcholom ? Predstavte si podobnú situáciu. Navštívim nejaký obľúbený, často navštevovaný cieľ v Malých Karpatoch, kde som ešte nikdy nebol. Napíšem o tom článok ako tip na túru, skomolím niektoré geografické názvy, prípadne použijem vlastné, ktoré neexistujú, a v článku napíšem niečo, čo nie je pravda. Napr. že zdolať vrchol Záruby mi pomohla štvormetrová reťaz (ad absurdum, je to samozrejme nezmysel). Chcete mi povedať, že by sa nikto z regiónu neozval, že sa mýlim ? To, že som to ako strážca prešiel možno “tisíckrát”, tu nehrá vôbec žiadnu rolu. Iba ak takú, že som si tento nesúlad ihneď všimol. Neviem, čo kto hľadáte na podobných stránkach ? Ja osobne tipy na túru a spoľahlivé informácie o popisovanej lokalite. Nemáte pravdu, že je úplne jedno, čo sa kde napíše. Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnil VHT zájazdu do Ennstaler Alpen v rakúskom NP Gesäuse. Je to oblasť známa ozrutnými vápencovými stenami s obrovským výškovým rozdielom (500 m rieka Enns – 2.365 m Hochtor, najvyšší vrchol). Český knižný sprievodca sľuboval nádherné via ferraty a voľné lezenie I. – II. stupňa UIAA, kotoré v pohode zvládne každý. V skutočnosti som zažil jeden z najväčších šokov môjho života a to som na horách zažil už hocičo. Tá “via” tam síce bola (značka), ale “ferrata” (oceľové lano) takmer vôbec alebo niekde absolútne nie. Novučičké ferratové sety boli ľuďom úplne na prd. Milovníkom adrenalínu odporúčam vrchol Gr. Ödstein z obce Johnsbach cestou Kirchengrat. V niekoľko stometrovej stene okrem značky nebolo vôbec nič. Niektoré úseky sme odhadli až na III. – IV. stupeň a našťastie sme mali lano, takže sme ich mohli cestou nazad zlaniť. Návrat bol totiž tou istou cestou – neskutočne exponované, voľné lezenie bez istenia v stene ako “hovädo”, kde by akákoľvek chybička skončila niekoľko stometrovým pádom. No a po celý čas lezenia ste videli symbolický cintorín v Johnsbachu, kde bol dlhý zoznam obetí hôr – najviac z Gr. Ődsteinu, Hochtoru alebo Admonter Reichensteinu. Prekvapil nás aj relatívne veľký počet obetí z ČR. Ak tam išli po prečítaní rovnakého sprievodcu ako my, ani sa nečudujem. Na vrchole sme hovorili s miestnym horským vodcom, ktorý nám potvrdil, že celá oblasť je u nich známa ako mimoriadne ťažká a s minimom istenia. A že sú na to hrdí a kto na to nemá, nech tam nelezie. Týmto som trošku odbočil od témy, myslím si ale, že ako prípklad je to dobré. Naozaj nie je jedno, čo sa ako publikuje. V takýchto extrémnych prípadoch vás to môže kľudne pripraviť aj o život. Možno aj preto som sa teraz ozval, lebo som po zlých skúsenostiach z minulosti na takéto veci citlivý. Sľubujem, že na tejto stránke poslednýkrát.

Uplne suhlasim s P.G Chodim do hor pomerne casto co je jeden,dva vikendy v mesiaci a vzdy ked si s partiou planujeme vystup,ci uz v tatrach .... v alpach radi si zozenieme informacie aj na HIKINGU. A mozem iba suhlasit nie je nic horsie ako zle informacie.

2 P.G.: nerozmyslas zacat clenit svoje prispevky do odstavcov, blbo sa to citat ;-)

Za redakciu Hiking.sk môžem uviesť, že každý článok je v prvom rade vizitkou samotného autora a zodpovedá za to, čo tam uvádza. Odsudzujeme ľahkovážny, lajdácky alebo laxný prístup pri písaní článkov, v ktorých sa môžu vyskytnúť nepresnosti, chyby alebo nezmysly. Nie je v našich silách si overiť každý fakt a snažíme sa takéto nepresnosti eliminovať ešte pred publikáciou článku. Texty pred uverejnením prechádzajú jazykovou korektúrou a taktiež kontrolou názvoslovia. Verte, že nie je 100 % možné skontrolovať uvádzaný miestopis hlavne pre menej známe alebo menej frekventované lokality. Napriek tomu chybné alebo skomolené názvoslovie opravujeme. Nezrovnalosti, na ktoré Paľo oprávnene poukázal v diskusii, sme dodatočne opravili.

2 P.G. tak som sa tym prekusal. Fajn zazitky z Rakuska ;-) Inak mas pravdu. Nepresnosti v textoch (nemyslim konkretne tu), moze mat za nasledok, ze viacero ludi moze byt neskor neprijemne prekvapenych.

Kazdy ma inu toleranciu k riziku. Co pre niekoho znamena samovorazda, tam si iny skacka ako kamzik. Preto si treba zhanat informacie z viacerych nezavislych zdrojov a stavat sa k nim skor skepticky.

tak ma napadlo, ze ked P.G. je strazca v ZT, nebolo by dobre keby sa kazdy clanok zo ZT prebral pred publikaciou s nim? predislo by sa tymto zabo-svistim debatam.vidim, ze P.G.je zanieteny pre tieto veci, preto mu to nebude robit problem. chapem, ze redakcia nestiha vsetko overovat, ale je to aj jej vizitkou, co sa publikuje na stranke, inak nech sa nenazyva redakciou...

miesam sa do toho preto, lebo sa chystam do ZT a "zerem" clanky na hikingu, a informacie v nich povazujem automaticky za pouzitelne. tak ako napisal martin š, nie je nic horsie ako zle info...

2 P.G. .........chcel by som sa ti ospravedlniť za to čo som napísal a dúfam že ťa moje príspevky nejako neurazili alebo nenahnevali. pevne verím že si tú svoju poslednú vetu nemyslel vážne.

Palo, ja si Tvoje poznámky v diskusii cením. Vnímam to ako dve rozdielne veci: beletria v samotnom článku a upresňujúce fakty v diskusii. Obidve sú dobré, k tomu aj pekné fotečky. Všetky tie tri zložky (článok, Tvoje upresňujúce poznáky a fotografie) sú pre mňa cenným zdrojom informácií a mtoivácie. Tak sa nenechaj odradiť, Tvoje opravy a poznatky z prvej ruky sú cenné, vďaka za ne!

niezeby sme boli radi a vdacni ze niekto takpovediac "od fachu" je ochotny opravit a doplnit informacie, ale miesto toho mudrujeme a znevazujeme vseobecnymi frazami jeho snahu. ja osobne som velmi rad a cenim si ze si P.G. nasiel cas a bol ochotny uviest veci na pravu mieru lebo tie nezmysly pod inak nadhernymi fotkami boli ozaj do oci bijuce. a nielen za tento jeho prispevok ale i za mnohe dalsie ktore ozrejmuju problematiku ochrany prirody ci pohybu v tatrach som mu vdacny. dufam ze ho mudrlanti neodradia a bude pisat svoje poznatky dalej a nech su hoci rovnako kriticke ak si ich clanok (ako napr.tento)zasluzi.

HIKING som vždy bral ako fórum, kde sa niečo dozviem a vymením si tu skúsenosti s inými ľuďmi. Prvý článok som sem napísal ako strážca v Žiarskej doline a tejto „nálepky“ sa už asi nezbavím. Výhodou strážcovania je iba to, že som v horách častejšie ako iní ľudia, takže toho stihnem viac zažiť. Do hôr ale chodím celý život a nepíšem sem kvôli tomu, že momentálne robím strážcu. V dnešnej dobe totiž stačí málo a o mesiac už môžete byť niekde úplne inde. Snažím sa tu vyjadrovať iba vtedy, ak mám k veci čo povedať. Ak v dobrej viere, že to niekomu pomôže, napíšem napr. do diskusie, že sú Roháče neskutočne ľadové a že bez mačiek riskujete život, nie je to preto, že som najmúdrejší na svete, ale preto, že som práve prišiel zhora a práve teraz som to zažil. Napriek tomu človeka na fóre okamžite niekto sfúkne, že on to prešiel bez mačiek a s prstom v nose. Čo vás asi napadne ? Poviete si: „Veď choďte a pre mňa sa aj pozabíjajte.“ A viackrát už žiadnu informáciu neposkytnete. Prečo by to mal človek robiť, keď on sám v teréne problém nemá a ostatní mu môžu byť ukradnutí ? Načo sa verejne strápňovať ? To isté sa týka aj pripomienok k článku. Viem, že sa s tým autor strašne narobil, že je to zadarmo a ešte na úkor voľného času. Upozorniť ho na chybu alebo nie ? A ako ? Viem asi, ako takéto chyby vznikajú. Článok o Orlej prti som písal s odstupom 2 mesiacov. Vtedy si už človek veľa vecí nepamätá. Počítal som s tým a naštukal som počas lezenia okolo 500 fotiek, z ktorých som neskôr doma 2/3 vymazal. Pomohli mi ale pri písaní článku a najmä pri popise fotiek, lebo mi pomohli osviežiť pamäť. Bez toľkých pohľadov na trasu z rôznych úhlov by som memal nijakú šancu, lebo som tam bol druhýkrát v živote. Okrem toho som snoril aj v niekoľkých sprievodcoch a aj na internete. Využil som aj diaľkové pohľady z našej slovenskej strany z mojej domácej fotodokumentácie. Napriek tomu mi len popis fotiek k 3 dielom článku trval niekoľko dní. Viem si preto dosť dobre predstaviť, prečo sa autor „zamotal“ do reťazí na Ostrom Roháči. Ja si počas pochôdzok v teréne fotím krajinky a aj rôzne detaily svojho úseku. Za ten čas je tých fotiek toľko, že by som vedel vyskladať celú trasu od Smutného sedla po Volovec tak, aby som videl každý meter chodníka (detail si zväčším v Zoneri). Robiť to určite nebudem, ale viem si príslušný úsek vyhľadať, ak treba. Stojí to ale kopu času a nerobím to často. Rovnako si celú trasu aj pamätám a vidím ju pred očami. Preto som si tak rýchlo všimol rôzne nezrovnalosti. Zvažoval som, či sa ozvať alebo nie ? Je to ale tip na túru pre verejnosť, nie pokec s fotkami na facebooku alebo mail kamarátom, a tak som sa ozval. Nabudúce sa už ale neozvem. Tu sa všetko berie príliš osobne a ja nechcem škodiť človeku, ktorý sa s tým narobil a ktorý má také pekné fotky. A nechcem škodiť ani sebe, lebo vidím, že sa tým iba zhovaďujem. Nie som najmúdrejší na svete a nikdy v živote som nepotreboval mať posledné slovo. Každá reakcia navyše spustí lavínu ďalších akcií a reakcií, časovo je to veľmi náročné a ja mám času málo.

tanka a ostatní diskutujúci: ak máte záujem diskutovať o úrovni článkov na hikingu, navrhujem presunúť debatu do vhodnejšej témy hiking.sk/…/ako_pisat_clanok_…, lebo ak niekto napíše článok napríklad o výstupe na Olymp a uvedie, že tam na horskej chate chovajú 20 slonov, tak nechci, aby sme si to overovali. Článok je písomný prejav autora, jeho myšlienok, dojmov a zodpovedá za to, čo do textu uvedie. Je na každého svedomí, či uvedie pravdivé alebo vymyslené údaje, ak je to seriózny text a nie sranda.

Ani Paľo, ani ja sa nesnažíme robiť zbytočné kompromisy, čo sa týka bezpečnosti na horách, snažíme sa obísť zbytočné riziko. Akurát že to riíziko človek musí rozpoznať.
Btw. HZS má v archíve 8 smrteľných pádov z Baníkova do r.2002.