Keď pozoruje turista spod Tatier tunajšiu galériu, nemôže mu uniknúť množstvo skvelých záberov z Malých Karpát. Tatranské srdce zvlášť zaplesá pri fotkách zo skalnatých častí tohto pohoria. Aby som sa konečne vyjadril - nebolo mi možné nezahľadieť sa do Vysokej. Bola krásna už v to ráno cestou z Česka z diaľnice, hneď som ju spoznal. Spoj mi však stál iba v Bratislave, a preto som sa do Kuchyne dostal až okolo 13:00. Snehom boli poprašené iba najvyššie časti pohoria, stromy boli pokryté bielou námrazou až od cca. 700 metrov. Bolo síce takmer zamračené, ale aj tak sa biely vrchol Vysokej krásne vynímal nad dedinou a okolitými horami. Približne od hranice prírodnej rezervácie Vysoká sme sa dostali k hrebeňu a pocítili sme, prečo sú stromy obalené námrazou. Čím viac sme sa blížili k vrcholu, tým viac výcvakov som urobil a tým skrehnutejšie ruky som mal. Užíval som si tento skalnatý hrebeň. V kopcoch na juh som na moje potešenie spoznal Čertov kopec, Skalnatú a Veľkú Homoľu, a kdesi v diaľke bolo vidno pohorie Tribeč. Tesne po podaní rúk s kamarátom sa nám na pár minút ukázalo slnko - a to práve na vrchole. Snažil som sa zachytiť to fotkou, no určite sa to dalo odfotiť lepšie. Asi o hodinu sme skrátili čas, a ja som tajne dúfal, že budem fotiť Vysokú pri západe slnka zo Skalnatej (mal som 2 čelovky), avšak po naliehaní kamaráta sme zostúpili priamo na Zochovu chatu a vyhli sme sa tak noci v lese. Bol to veľmi príjemný, pocitovo, vzduchom aj oblačnosťou skôr jesený než zimný deň v tomto nádhernom prostredí. Moje budúce návštevy Bratislavy budem podľa možností určite smerovať do Malých Karpát.