Tých krížov je v našich horách veľa... ďakujem Matušovi za cennú informáciu.

Tidoj, je to len 3-4 minútky cez les od zelenej značky.. a ďakujem za opravu.

Pred tyzdnom som stal na tomto mieste a tiez som sa divil existencii toho kriza, netusiac o jeho povode.
Je to miesto so svojbytnym duchom a osobitou atmosferou.
A to cucoriedcie na severnom uboci aj mna prekvapilo. :)

Pre mňa veľmi zaujímavé a cenné info - ďakujem. Tiež som išiel veľakrát okolo (ja si trúfam sám len po značkách) a toto by mi vôbec nenapadlo. Určite navštívim... ("nech IM svieti" ?)

Žiaľ,dnes sa túra nekoná :(

veru tak, súhlasím, meky.. vidím, že zas vstávaš na túru :-)

Veru,smutný príbeh.Viackrát som šiel okolo,ale o tomto kríži som nevedel.Pri najbližšej príležitosti sem určite zavítam.Matúš,to je ďalší dôkaz,že M.Karpaty nás vedia stále niečim prekvapiť a že nie sú až tak malé...

Príbeh prerozprávaný pánom Vladimírom Schwandtnerom, kronikárom z Častej:
„Kríž na Skalke je na pamiatku chlapcov, ktorí zomreli na konci II. svetovej vojny. Nemali ešte ani 18 rokov. Obyvatelia Castej sa báli prechodu frontu, tak sa išli schovat do lesa. Na tom kopci rástli a aj rastú cucoriedky a bolo tam málo porastu. Naproti nemu je druhý kopec a tam mal Nemci vojenskú pozorovatelnu, kde vojaci držali stráž. Chlapci boli zvedaví a vyšli z lesa na tú cistinku, pozriet sa na dianie dolu na ceste. Nemci ich z náprotivného kopca videli a asi si mysleli, že sú partizáni, tak ich gulometom postrielali. Ich fotografie sú na pamätníku pred castovským kostolom“