Jeho vybudovaním v 14. storočí vznikla najkratšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Predpokladá sa, že bol vybudovaný Thurzovsko-Fugerovskou spoločnosťou a cesta slúžila na prepravu medi a striebra z hút v B. Bystrici a Tajove do kremnickej mincovne. Tomuto cieľu slúžil celé storočia. Tunel využil aj rakúsky cisársky generál Schlick, keď unikal pred Kurucmi v roku 1703. Tunel mu pravdepodobne zachránil život, neskôr ním prechádzali aj budúci rakúsko-uhorskí cisári Jozef II. s bratom Leopoldom pri ich návšteve v roku 1764. Najdramatickejšie bol tunel využitý počas bojov v revolúcii 1848-1849, keď sa maďarská armáda dostala do obkľúčenia cisárskymi vojskami v Kremnici a generál Artur Gergely, ktorý ju viedol sa rozhodol pre jedine možný únik cez Skalku. . Údajne zachraňoval uhorský národný poklad, isto však mal aj zlato a striebro z kremnickej mincovne. Tunel bol využitý aj v druhej svetovej vojne, keď v októbri 1944 cez tunel zachránili kremnickí minciari zlatý poklad. Previezli ho do B. Bystrice a odtiaľ bol letecky dopravený do Moskvy, po vojne sa stal základom zlatého pokladu Československa. Poklad obsahoval 183 kilogramov zlata, 4534 kilogramov striebra a ďalšie drahé kovy.