Po prechode plošinatého vrcholu Vápenice som sa dostal na jej východný okraj s úchvatným výhľadom na vzdialený masív Kráľovej hole, pod ním výrazné rúbanisko pod vrchom Andrejcová a najbližšie vpravo Heľpiansky vrch z rázsochou vybiehajúcou ku kóte Prašivá. V popredí zo snehu vykúka tmavočerveno až hneho sfarbený brusnicový koberec s mrazenými bobuľkami. V týchto miestach som sedel asi 1,5 hodiny, nebol dôvod náhliť sa dole do civilizácie, jednoducho som sa kochal výhľadom a čakal na večerné svetlo, ktoré malo pohladiť krajinu. Lenže vďaka hustému oparu, ktorý k večeru vystúpil sen fotiť Kráľovku v ružovom svetle zostal len snom.