Moja túžba túlať sa končinami kam nik nechodí a ktoré takmer nik nepozná ma v tento večer priviedla na krásne zabudnuté lúky severnej rázsochy Heľpianskeho vrchu. Prečo zabudnuté ? Po dlhom hľadaní som našiel len 3 modré značky obrastené lišajníkmi, ale absolútne žiadnu líniu chodníka z čoho som mal pocit akoby som bol prvý človek po značkárovi, ktorý tadiaľto šiel. Toto kufrovanie výborne dotváral môj stiesnený pocit z medveďových končín, nádherný záblesk oranžového svetla a hlavne úžasný výhľad na Kráľovohoľský masív. Ako dopadlo moje hľadanie miesta vhodného na nocľah ? O tom zajtra.