Stredoveký človek, cestujúci s dvoma vozmi plnými tovaru napr. z Brna do Nitry (alebo z Prahy do Budína), by tam potreboval ísť presne ako dnešní kamionisti – rýchlo, lacno, bezpečne a čo najpohodlnejšie. Vyberal by cestu, ktorá je vhodná pre vozy, ktorá ide v blízkosti potoka ale nie cez blato a mokriny, ktorá prejde cez Karpaty ale nie strmo cez kopec, ktorá je relatívne bezpečná alebo strážená nejakou autoritou (hrady v okolí). Keď si odmyslíte vymoženosti modernej doby, tiež by ste zvolili práve túto – Českú cestu.

Cez Karpaty prechádzala od Šandorfu (Prievaly) prvým (Šandorfským) priesmykom medzi kopcami Baba a Hrubý Kamenec. Potom dedinkou Byk alebo Byksárd (Buková) a odtiaľ druhým, trochu dlhším priesmykom (Bukovským/Byksárdskym) do Trstína. Niektorí historici (myslím, že B. Varsík) nevylučujú jej existenciu už v praveku, ale najneskôr v stredoveku bola významným medzinárodným tranzitným spojom, čo dokladá mimoriadny záujem kráľa Karola Róberta (to bol náš kráľ – 14.stor.). Preto som v názve použil tú diaľnicu.

V priesmyku bolo mimochodom objavených 15 mohýl (obdobie praveku), ale kde presne, to neviem. Medzi inými po tejto ceste prechádzalo mnoho významných ľudí, kráľov, cestovateľov. Napr. českí králi Ján Luxemburský (prichádzajúci 1327 na schôdzku do Trnavy) a jeho syn Karol (Karol 4.). Alebo ňou mohla cestovať dcéra kráľa Bela 4., princezná Anna – prchajúca pred svojim bratom (už kráľom) ku sestre do Čiech a odnášajúca tajne so sebou uhorské korunovačné klenoty.