Tanka ja som mal naposledy menšie orientačné problémy včera :-) Ale je fakt že zima je v tomto úplne iný level oproti ostatným ročným obdobiam.
Laco tým sa netráp, mňa to proste napadlo že keď sa chystám blízko vás, tak reku ťa pozvem.
Jonathan veru si doslova MUSÍM zobrať.
Jožo obe možnosti mi prebehli hlavou, ale v tých chvíľach som sa nechcel púšťať do ťažkého terénu úplne mimo značky. Mal som pocit že to by bol môj koniec.
Rasťo viem že máš pravdu, ale niekedy je ťažké zohnať parťáka a mne sa zas nechce sedieť kvôli tomu doma.

Mato, aspon na taketo tuulacky by si nemal chodit solo ... i ked viem, ze Teba to samotarske poznavanie bavi ;-)

ja by som sa pravdepodobne v tvojom prípade nevrátil späť na Stoh,ale pustil sa doľava do doliny Bystrička.V hornej časti je to tam dosť divoké ale dole je predsa dole.Do Šútovskej doliny by som sa pustil len v prípade,ak by som bol už za Žobrákom,aby som zostúpil pod nepriechodnú tiesňavu Tesné.Neuvažoval si aj nad týmito možnosťami?

...hlavne že všetko dobre dopadlo, ak si z toho všetkého vezmeš ponaučenie, tak to bolo aj prospešné...:)).

Maťo, aspoň budeš mať na čo spomínať a vnúčencom rozprávať. Napr. by si mal takto začať: Bolo vtedy, keď v zime ešte sneh padal a na horách ho bolo viac ako meter ... :-)
Som rád, že sa ti nič zlé nestalo, bo by som mal výčitky, že som neodpovedal na tvoju maiľovú výzvu.

fuha,teda mas odvahu...naposledy sme bludili pri schadzani z Podsipu,isli sme starou zvaznicou, ktora uz bola zarastena a zapadana stromami,ale bolo to cez den a mali sme gps takze o nic neslo...nakoniec sme sa predierali okolo potoka zasnezenymi velkymi krikmi alebo mozno aj stromy to boli,neviem, ktore ked si poklepal palicou,tak sa zosypal sneh a oni sa zdvihli - bolo to ako sezam otvor sa - tj. rozpravka :)

Tanka: V skratke. Návrat som si v hlave rozdelil na 4 časti: Žobrák - Stoh, Stoh - St. sedlo, Sedlo- Polud. Grúň, Grúň - chata a sústreďoval som sa vždy na konkrétny úsek. Na Stoh to bolo fyzicky najťažšie. 5 min. na oddych a zostup do sedla bol trochu lahší. Ale zo sedla na Grúň to bol extrém. Hmla a tma. Väčšinu úseku som šiel zohnutý s hlavou asi 50 cm od zeme a čelovkou s dochádzajúcimi baterkami som si osvetlovaľ sneh a stopy ľudí. Pretože keď som stál vzpriamene, tak som si nevidel na nohy a nevedel som rozoznať či som ešte na chodníku alebo nie. Tyčové značenie bolo v tých chvíľach pre mňa bezpredmetné. Záverečný úsek z Grúňa po chatu bol už viac menej strmá pohoda od jedného svetielka snežného dela po druhé :-)

Borec by som bol keby som to prešiel až do Kraľovian :-) A teraz vážne. U mňa je bežné chodiť sám po takýchto končinách. A tiež som tento hrebeň šiel na jeseň: hiking.sk/…/mala_fatra-jesenn…
Keď som doma plánoval túru, nepočítal som že inver. oblačnosť bude takto vysoko. Myslel som že bude nižšie a ja budem fotiť Steny atď. A z Kraľovian som mal naj spoje domov, preto som tam chcel zostúpiť.
Laco v okolí vášho salaša je to zradné, však aj tam som už mal problémy :-) A tu to bola navrchu zmrznutá škrupina a pod ňou prašan, nie naopak. Preto mi našťastie stopy nezafúkalo.

Maťo, pred nedávnom vo VF by si takéto šťastie nemal. Stopy mizli expresne rýchlo.
Chlopy mi volali z Koniarok ako ďalej UNCLE ... Bola víchrica a im chýbala jedna mizerná vylomená tyč a zimné značenie ide cez malý kopček, ktorý sa v lete obchádza ... to nevedeli. Od salaša boli cca 200m. :-)

Stoh-Kraľovany som išiel,ale na jeseň :-).V takýchto podmienkach si to neviem ani predstaviť.

Daulagiri, ty si inakší borec, v hentakých podmienkach, a potme si sám trúfnuť na hrebeň Stoh-Kraľovany. :) Sme to šli raz opačne , tiež v snehu a vo vetre, a na Stohu už som toho mal plné brýle...:))). Ale v sedle pod Stohom nás doslova sfúkavalo z chodníka. Chvíľami sme sme si museli líhať na zem.

tak daj aj pokracovanie, znie to napinavo...

Zdenči veru hmlu podceňovať netreba.
Alexander tak to máte tiež silný zážitok (kvôli 30 min návrat 15 km heh).
Nebudem zo seba robiť hrdinu a rovno poviem že aj ja som mal všeličo stiahnuté a prežil som si chvíle úzkosti a strachu, kedy mi naozaj nebolo všetko jedno. A vracal som sa späť na Chatu na Grúni. Otáčal som sa cca o 16:30 tu mapy.hiking.sk/?x=19.09163711… a k chate som došiel o 21:30. Vďaka vyčerpaniu som bol mierne apatický a od Žobráka som už nefotil hoci zo Stohu by to boli krásne nočné fotky.
Veruže bagir toto si budem pamätať asi do konca života a o blúdení pri Snilovskom sedle by som tiež vedel čo to popísať :-)
Misou tuná mi našťastie stopy nezafúkalo a chcel som ísť na vlak do Kraľovian.
Inak návrat bol samostatná kapitola a otočenie sa bol len začiatok.

a cez ten Žobrák si chcel ísť kde?

Stáva sa že vietor zafúka vlastné stopy...