a mne sa to v ten deň náramne hodilo. Nielen kvôli tomu, že som mal namierené práve na ňu, na objektívne najnižší kopec nad Mengusovskou dolinou, čím ma toto počasie silno motivovalo vyjsť na "tú (subjektívne) vysokú Ostrvu" s nadšením. Dominantná Ostrva mi hrala do kariet aj tým, že som tam šiel so začiatočníkmi, ktorým som mohol povedať, že ideme práve na ten vysoký kopec, ktorý sa ukázal nad oblakmi. To ich silno motivovalo. Avšak zo sľubovaných výhľadov nebolo nič. Možno bola Ostrva obalená v oblaku, lebo v jeden okamih, na zopár sekúnd, som cez dieru v oblaku zazrel Hlinskú vežu a Kôprovské sedlo s modrou oblohou.