Ja som tym chcel len povedat, ze takychto chodnikov v Tatrach existuje dost a nie je dovod ich rozsirovat a este aj za to utracat desiatky tisic eur. Islo mi o to, aby komunita horolezcov pustila medzi seba aj ludi, ktori mozno tiez chcu prezit to co oni, ale nemaju na to mozno predpoklady, financie atd.., to predsa neznamena ze su horsi. Nikto ich odnikadial nevyhana, len keby obetovali par ciest v stitoch, obtiaznosti ktoru uz dnes nikto vlastne ani za poriadne horolezectvo nepovazuje v prospech koexistujucich ludi v horach, neubudlo by im z nicoho. Naopak keby taky clovek videl, ze sto metrov od neho lezie horolezec, ktory uz musi mat nieco natrenovane a je omnoho zrucnejsi, po vsetkych strankach odolnejsi, tak by mali tieto komunity k sebe vyssi respekt. Preto som spomenul aj tu Voliu vezu lebo zase na klasiky ako Zabi kon, Vidlovy hreben atd.., to by hadam ani nikto nepomyslel, ze ich ide preistit ocelovym lanom, to sa proste nerobi. Ale vo vacsine z tych vyznamnejsich stien existuje cesta, ci jej moznost, ktora by mohla posluzit aj ludom s mensimi moznostami a vsetci by si nasli svoje. Mozno dalsou vyhodou by bolo, ze pritomnost ferraty v takej stene by aj zlepsila vyhliadky zachranarov v nudzovych situaciach pri transporte atd..., vtedy by si aj ten najotrlejsi horolezec urcite prial, ked vysi niekde s zivotom na vlasku, aby aj v zlom pocasi sa k nemu co najrychlejsie niekto dostal. Len co by potom robili vodcovia, asi kopali zemiaky pri Poprade na brigade.

Peto BB: A ferraty samozřejmě existují, viz např. klettersteig.de/…/569, náročnost srovnatelná s výstupem na chatu pod Rysmi, je tam jištěný úsek s nataženým lanem, ale je to ve své podstatě zcela chodecký terén. Raymond: Priečne sedlo / Prielom Ostrý Roháč určitě nejsou A ferraty (pokud by tam místo řetězu bylo ocelové lano), technicky jde o B s krátkými úseky B/C. U ferrat obtížnosti A, A/B i B slouží jištění jen pro pocit větší jistoty.

Peto, JZ hreben na Grossglockner je Studlgrat. Je tam nejake stale istenie? Co mi vraveli ludia na Studlhutte, tak je to lahsia lezecka cesta. Ak si myslel JZ hreben na Erzherzoh Johann hutte, tak tam je istenie nedavno obnovene, dali tam nove hrube lano. Je to uplne ine istenie, ako boli povodne zaistene cesty o ktorych bola rec nizsie a ake sa v sucasnosti uz nebuduju. (Spominal som tie tyce preto, aby bolo zrejme ako asi vypadali tie povodne zaistene cesty.)

raymond nezabudaj ze vacsina turistov v tatrach je zo zahranicia. a ano je to tak ako si pisal. najviac pre hory vzdy spravili ti, ktori to robili dobrovolne. a verim ze vzdy tomu tak aj bude

A sme doma :-))), JÁ JÁ JÁ jenom JÁ :-)))).

12:06 Juzne rebro Volovky :
NIE !

Ad PaliT, ked uz sme pri tej Volej vezi. Co by sa konkretne v jej pripade bolo stalo, keby viedla cestou Juzne rebro, ktora je obtiaznosti III. UIAA, pekna via ferrata a ostatne lezecke cesty by zostali nedotknute. Moj osobny nazor je, ze vobec NIC. V Staflovke alebo Puskasovy by si si mohol liezt, zatial co v Juznom rebre by si ferratista prezil tiez svoj pekny vystup a obaja by sa stretli spokojni na vrchole a podail si ruky. Neviem preco si vyberas extremy typu preistenie ocelovym lanom Staflovky alebo Puskasa, nejde predsa o to znehodnotit tatranske klasiky, ale najst kompromis.

Ad RC1 ano presne ako hovoris vsetko pouzivat, k nicomu neprispiet a mat to hlavne zadarmo, navzdy, vsetko je vsetkych, to uz sa dostavame niekam inam sa mi zda...

@ 11:07
Martin, tou feratou Großglockneri sa mysli skor zaistenie lanami na JZ hrebeni (od Studlh. cez Kodnitzkees).

Tie tyce na hrebeni na Kleinglockner sa hodia, je ich cca 15.

raymond prva chyba! ta ferata tu nebude pre teba ale pre vsetkych. ja tu nepisem o sebe. ak si chce budovat nejake niekto pre seba a par svojich znamych ci clenov svojho klubu nech sa paci. na svojom pozemku v intravilane moze s tym zacat. ale bavime sa tu o horach ci lesoch kde maju obcania garantovany volny pohyb bez ohladuna to ci patria alebo nepatria do nejakeho klubu ci spolku

Ja si myslim, ze argumentovat Rakuskom v nasich podmienkach nie je prilis adekvatne. Proste oni su tam kde mi nikdy nebudeme moct byt uz z povahy samotnych hor a moznosti ktore im tieto davaju svojou rozsiahlostou, od toho sa potom odvíjajú ekonomicke aspekty. Oni si,mozu,dovvolit financovat prijekty aj,kvazi strarove ked sa zaplatia z desat inych aktivit, na ktorych maju prebytok. Schvalne som uviedol to Slovinsko lebo to je prave mala krajina, ktora nie je ekonomicky o moc silnejsia ako my, povedal by som, ze vlastne vobec a ich pristup a sposob akym vyuzivaju ich potencial prirody je uplne inde. Ludia su tam radi, vracaju sa a radi zaplatia a nie malo.

Raymond: mal som pred týždňom možnosť robiť v Tatroch oldschool zaúčanie do tajov horolezectva. Žiadny klub, oddiel, len kamaráti. Iste, tie dva dni by som stále zaradil do "instant" kategórie, lebo až pravidelné lezenie a postupné zbieranie skúseností budem považovať za dokončenie výcviku. Tí moji kamaráti už mali za sebou nejaké ferraty v Alpách. Zhodnotili, že miera potrebných znalostí pri lezení je neporovnateľne vyššia a nedostatok času, prípadne neochota a netrpezlivosť by mohla niekoho odradiť a urobiť z neho čistého ferratistu.
Ale dostal som ešte jednu spätnú väzbu: oboch nadchla tá miera slobody pri lezení. Na nejakú dobročinnosť staviteľov horolezec nie je odkázaný. Máš vlastné lano, vlastné istenie, vlastnú zodpovednosť a len tvoje schopnosti a súdnosť budú tvojím obmedzením.
Ak niekto nemá rozum a ide sa bez štúdia šarpať do hôr na skaly, to ani nejdem hodnotiť.
Ale predstava, že niekto odistí Štáflovku "hromozvodom" je tak odporná, že to ani neviem dostatočne vyjadriť.
Nechcem tu rozvíjať debaty, že úplný purista ja aj proti skobám (borháky a nity ani nehovorme) a istí sa výhradne čokmi a uzlami. Niekto povie, že stále istenia sú OK, ale oceľové laná už nie. A niekto zas očakáva, že väčšina stien by mala byť ovešaná ferratami, lebo on predsa nejaké riziká spojené s klasickým lezením podstupovať nebude, ani na nejaké učenie sa nemá čas... Sorry, ale ten posledný postoj je pre mňa iba horským ekvivalentom hesla "ľudia si zaslúžia istoty". (!)

knor 11:07, pekne si napisal, preco vo VT zrejme nebude nic z kategorie kt. som dole dal cislo 2. A z Brnci na Terynu fakt radsej mozno chodak, aby sa pomoc v necakanom dazdi ked je skala skymlava nestala rizikom smrti ked zacne burka a blesky. Skoda, ze o tom nie je viac info - snad ten, kto vie, prispeje do patricnej diskusie (tema Baranie sedlo).

Raymond, A-ckove ferraty neexistuju, pismenom A sa vyznacuju neistene chodecke useky ferrat. Bavime sa tu zrejme o 2 odlisnych moznych ferratach:

1. nieco podobne ako napr. Ramsauer (horyvkapse.cz/view.php?cisloc…). Spristupnil by nou sa hreben, kde by bez ferraty inac boli vysoke rizika padov a umrti na par exponovanych miestach. Zvladli by to aj uplni zaciatocnici, aj nadanejsie deti. Mna kedysi napadlo, ze prepojit takto Brncalku s Terynou cez Baranie sedlo/rohy by aj umoznilo obchadzat hlucne a obstavane Skalnate pleso, a aj by sa cast penazi ziskala poziciavanim setov na tych chatach. Ale zda sa, ze tuto prepojku nakoniec opat spristupnia ako chodak, co je urcite lepsie riesenie pre vacsinu poliakov :) a ostatnych co nechcu platit (narazam na to, co som zazil ostatne v sobotu na Teryne a Priecnom sedle, mozem pripadne rozviest v patricnom fore).

2. to "instantne horolezectvo", s tym ze zostup peso dole. Zrejme nieco z navrhov Janigu (ako pise aj linkuje Peter61 nizsie). Tu je otazne, kto a preco by financoval vystavbu a najma udrzbu. A kto a kde by vyberal poplatky a poziciaval sety tym co nemaju vlastne (co je zrejme drviva vacsina moznych zaujemcov).

Fajn tema, ale asi lepsie ju diskutovat aj nadalej co najviac osobne, a co najviac napr. s ludmi z THS-DZ a pod. Nech to podstatne nezanikne grafomanii odo mna a par dalsich z Vas tu diskutujucich.

To sa uz bavime o konretnych financnych obnosoch. Ak nemas cas a peniaze ale mas,krdel deti, nikto ti nebrani,ich poslat raz do roka,vyzbierat smeti do prirody s ostanymi clenmi spolku co? Ci ani,deti nemaju cas?

Prve feraty v Rakusku a v podstate vsetky spominane feraty v Slovinsku boli vybudovane v dobe, ked sa spristupnovali hory beznym ludom, turistom, znackami. V dobe, ked do hor skoro nik nechodil a nadsenci chceli ich navstevu spropagovat. A tiez v dobe, ked to istenie bolo na ovela nizsej urovni, ako dnes (tych par tyci na hrebeni na Grossglockner sa povazuje za feratu skor z historickych dovodov). Ta doba je davno prec. Odvtedy sa standard na zaistenu cestu posunul inam a samotna udrzba tych starych ciest musi byt v sucasnosti extremne nakladna. Prave preto sa v sucasnosti buduju najma take feraty, kde je to dobry biznis plan. Ferata hrebenom Tatier toto nesplna a preto aj ked ju nahodou ktosi postavi, jej osud bude asi taky, ako je osud vsetkych tych evrofondovych naucnych chodnikov, ktore vznikaju a zanikaju takym tempom, ze straca zmysel registrovat ich.