medveď nech si pochutí na našich spoluobčanoch, ktorí čučoriedky znášali zhora vo vedrách...to čo sme odtrhli my turisti, bola kvapka v mori :-)

Ked to tak citam, uz chapem, preco niektori turisti sli dole z Priehyby radsej asfaltkou... :-D

Ale aspon bolo na tej zltej veselo a malo to istu davku dobrodruzstva:-) Ale tiez by sme si netrufli ist uplne sami. Sme vdacni, ze sme tuto miestami strastiplnu cestu mohli absolvavat spolu so Zdenciho resp. Adinou skupinou:-) A k tym malinam a cucoriedkam len tolko, obcas bolo dost tazke odrthnut od nich moju milovanu polovicku, ta si starosti s nejakym méďom-béďom nerobila:-))) Ale boli fakt chutne...

Aj po modrej to bola riadna džungľa miestami by sa hodili mačety.. značky sme nejaké našli a aj ich doplnili drevenými šípkami (keďže som pásku na značenie zabudol v Heľpe - hlava deravá), aspoň tie maliny boli všade po ruke. Ďakujem za pomoc všetkým súputníkom pri "presekávaní" chodníka a tiež chalanom s navigáciou, keďže v tej panenskej džungli bolo ťažké identifikovať niektoré zvážnice nie to ešte chodníky :) (a to som šiel hore asi štvrtý krát za dva roky, no pekne sa to mení)
Samozrejme ďakujeme všetkým zúčastneným za výbornú atmosféru na deviatom vrchole.

Mne na tej žltej až tak nevadilo, že bola zarastená (išli sme tadial ešte pred dažďom), ale skôr tie fajnové sladučké maliny. Mala som obavu, aby sa tam niekde na nich nepásol méďa. Radšej som ich ani neoberala a makala, nech sme odtial čím skôr von.

:D na tej žltej by som nechcel rannú rosu stierať

neviem, aka bola modra, ale zlta bola zufala, zarastena, takmer nepriechodna. Oznacenie tym padom velmi zle viditelne. Asi som narocna, ale takto si turisticky chodnik nepredstavujem. Tam by som urcite sama nesla.