Mmmmm, super zážitky, oba ;-)

bolo to super, tá hmla v pralese na Ohništi bola veľmi pekná, a na susednom kopci Slemä som bol prvý krát- a bolo tam asi presne rovnaké počasie ako v onen den, ked tam kedysi spadol známy ruský bombardér... takže sklamany som určite nebol... malo to silnú atmosféru. A následne sme si užili slniečka v Zapadných Tatrach s inverziou pod nohami- smerom na západ sme nevideli nič- ani Choč ani Fatry, jedine najvyššie polohy NT mali to šťastie... na Chopku, Ďumbieri či K. Holi to musel byť zážitok- tešim sa na fotoúlovky z týchto končín :-)

Aha, a v tej lokalite a počasí ste sa museli cítiť ako v rozprávke ;-)

Maťo, iba včera, predtym dni boli Tatry zatiahnuté, tak sme sa motali v hmle na Ohništi a Slemäti- tam hmla vňbec nevadila :-)

Ách tak to som teda netrafil :-(
Takže si bol v Tatrách Igor ?

včera boli N. Tatry zaliate inverznou oblačnosťou, jej výška odhadom cca 1800 m, vytŕčal z nej celý deň masív Chopku a Ďumbiera a na východe Kráľova hoľa :-)

Nsvetozarov to ste mali tiež silný zážitok, verím. A medvedie stopy na hrebeni boli, aj ráno 1,5 metra od môjho bivaku na V. Chochuli :o)
A hodnotenie som vypol lebo toto je len dokumentačná fotka, niet tu čo hodnotiť. Akurát že po vypnutí sa mi z nejakého dôvodu zas samo zaplo a kým som si to všimol už ste hodnotili.

No a veru tu sa inam než rovno po línií chodníka ísť nedalo.
A Laci, vôľa bola, lebo som stále dúfal že by to mohlo vyjsť.
Adina, myslel som to že hrebeňovka nemala zmysel, pobyt v horách áno, ten som si užíval.

Mato nie len caro, aj zmysel. Bol si na horach a tam to zmysel ma vzdy.

5b. za ten optimizmus a vôľu, Maťo. :-)

. . . :) , . . . .logika :) veď rovno za nosom :) no veď kde inde !
Toto bol teda silnýýýý zážitok :)

No bratm, tak tu ani ja neporadim kde ty idoš... :D

Ešte mám jednu otázku. Prečo si si vypol hodnotenie??? Veď som ti dal 5b a nie sám.

Mimochodom, ja som absolvoval túru za veľmi podobného počasia v júli 2010. Vyrážal som s rodinou z Magurky (hiking.sk/…/sluzby-galeria-ma…), pokračoval som do tej hmly na fotke na Mestskú horu a cieľom túry bola útulňa Ďurková, ako aj samotný vrch Ďurková. Bola taká hustá hmla, že nebolo vidieť ani na krok. Cestou na Mestskú horu v temných smrečinách nebolo živej duše. Hlasivky sme si vykričali, aby sme odplašili medveďov, keďže všade boli rozsiahle, neobraté čučoriedoviská s takými veľkými plodmi, s akými som sa doposiaľ ani nestretol. Prvého človeka, ktorého sme stretli, bola chatárka na útulni. Ako sme pokračovali na sedlo Zámotskej hole, hmla bola čoraz hustejšia a až na dve skupiny mladých turistov nikde nikoho. K tomu chladný vietor z doliny a úplne mokrá tráva skoro po pás. Po veľkých útrapách sme sa nakoniec celí premočení a prefúknutí s bolesťami uší vrátili na Magurku po žltej značke. Bola to však túra, na ktorú nikdy nezabudnem.

Heh si ma odhalil. Ale neprezradím ako to na tom konci vyzeralo :o)

Možno na koniec sveta :-)))