To IvanB: Vidim ze si expert a vyznas sa v tomto uzemi. Mam taku otazku- nevies v ktorej casti P.Tomanovej sa nachadza vrak lietadla, ktory tam havaroval snad niekedy cez 2. svet. vojnu?

ToIvanB: ďakujem pekne za príspevok.

Len by som čo to upresnil.
Červené vrchy to nie sú len vápence a dolomity, ale celá obalová séria, čiže aj kremence, bridlice... Hrebeňová časť od Kondratovského sedla na východ je síce tvorená "žulami", ale len hrebeňová časť. Napr. na južných slovenských svahoch sa tiahne pás sedimentov neprerušene až po Ľaliové sedlo, takže keď budeš stúpať z Tichej na Suché s., tak na ne nevyhnutne narazíš. Červené vrchy sú tvorené tzv. vrásou Čer. vrchov a vrásou Giewontu, ktoré majú v jadre horniny typu žúl - a tie nie sú v súčasťou vlastného "žulového" masívu Tatier. Boli od neho odtrhnuté počas vrásnenia v kriede, dnes sa nachádzajú na hrebeni a v ich podloží sú opäť sedimenty - tie čo vystupujú na juž. svahoch.
Takže geologicky je to dosť zaujímavé územie (boli tu nájdené aj stopy dinosaurov, jediné na SK). O pár miliónov rokov sa aj hrebeň Kondratové s. - Ľaliové s. stane prevažne vápencový, keď budú nadložné žuly odnesené. Ak príde ďalšia doba ľadová, tak možno aj skôr:)
No a tie "žuly" tiež zväčša nie sú žuly, ale granodiority (líšia sa minerálnym zložením). Ale to je už len tak naokraj, lebo voľným okom sa nedajú od žúl (granitov) odlíšiť. Inak granitoidy (žuly + granodiority) nájdeš aj na SZ svahoch Temniaka a podľa mapy aj na vrchole Malolúčniaka, už hlboko vo "vlastných" Č. v.
Takže nie je veľmi dôvod ukončovať Č. v. v Kondratovskom s., aspoň na slovenskej strane nie. Ono problém je asi aj v tom, že dosiaľ asi nikto nerobil členienie Karpát ako takých, vždy sa členilo len územie štátne - Slovenska, Poľska, ... Takže na hraniciach to nie vždy sedí. Navyše sa jedná o členenie geomorfologické, t.j. založené na tvaroch zemského povrchu, nie geologické. A povrch s charakterom skupiny Č. v. sa tiahne až po Ľaliové s., kde sa už začína reliéf vysokotatranský.
K tomu "najvyššie položenému vysokohorskému krasu v Európe": myslím že vyššie položený kras je dokonca aj v Belianskych Tatrách. Nevraviac o Julských Alpách, Olympe,.... takže asi ťažko.
Pri priepasti Wielka Śnieżna je zaujímavý aj údaj o hĺbke: 824 m, čo sa len tak hocikde nenájde.
No a napokon tie fotky: prvá je síce fotená z Temniaku, ale na zábere je jednoznačne Kresanica. A posledná zachytáva v pravej časti Kościelec a Zadni Kościelec, nie Svinicu. Bez debaty.
Inak sa mi článok páčil, vďaka autorovi že si našiel čas.

Odporúčam cestu na Malolučniak: Kiry – Cudakowa Polana (Wyżnia Kira Miętusia) - Dol. Miętusia – Przysłop Miętusi (černa značka) – Kobylarz – Ratuszowy žľab - Czerwony Wierch - Malolučniak (modrá značka), od Kir 3h 30’ – 3h 45’. Nádherne výhľady na vysokohorský kras ako v Pirenejach, v Ratuszowym žľabe reťaz. Viac: sktj.pl/…/sniezn_p.html , cassovia.sk/…/16889VI

To honza286: prvá fotka je 102% Kresanica, zbadaj baliga.sk/hory06.htm alebo schv.4d.sk/foto_cv_1.html . Posledná fotka: mas pravdu, cez Granaty (po Skrajny Granat) viedie „Orla perć” (môj omyl – moja hanba), avšak „Orla perć” nie viedie cez Wierch pod Fajki (naľavo od Granátov). Co se týká „Svinicu” - to na 157 % Kościelec a Zadni Kościelec.

To juros: Ta první fotka je 100% Temniak, k té poslední asi toto: Granaty leží na Orlej perći.
To sedlo: Zejména v první části (po Kondratowu kopu) není těch lidí až tolik, za ní směrem na Kasprow Wierch je to už horší.

Davy lidí v kteroukoliv roční dobu na Polské části Tater včetně Červených vrchů mne už odradily od další návštěvy. Mimo to je tam opravdu nádherně.

Zdravim. Prvá fotka v galérii – či to Kresanica? Posledná – v pozadí: Wierch pod Fajki a Granaty. „Orlej perci” tam nie ma. V popredí: Kościelec a Zadni Kościelec.