Áno, ten Bajov príbeh si pamätám, aj obrázok k nemu :-)

Uff, Mato, silny pribeh, prezivala som to bludenie a navrat, ako keby som tam bola s tebou :)

Po tatranskom víkende zažívam milé prekvapenie :-)
Veľmi ma teší množstvo pozitívnych reakcií, ktoré ma vedú k ďalšiemu písaniu.
Ako čítam tak to fantastické počasie sme tam zažívali viacerí.
Samotárstvo má svoje pozitíva i negatíva, o tom by sa dal napísať samostatný článok. Je to fakt len na každom z nás, no tí čo ma poznajú bližšie, vedia že ja som samotár veľký.
A veru som uvažoval či mám napísať článok z takejto notoricky známej lokality, ale povedal som si že tento môj príbeh by mohol zaujať, tak som to skúsil.

Peter: kto čítal Borovu knihu hiking.sk/…/pokrstili_sme_kni…, tak ťa tromfne druhý príbeh s názvom Hmla.

Zdenči veru si súčasťou textu ;-)
Mayol: tiež som to tak cítil, že som si zachránil život, len v článku som to nespomenul.
Pipin už dvakrát ? To som veľmi rád.
Vocal: predsalen to skús, má to niečo do seba, len si vyber ľahkú lokalitu.

Antenkar presne tak, niet nad vlastné skúsenosti :-)
Fericki, bolo tam veľa ľudí, takže je to možné.
Vrana: to zdržiavanie sa na Stohu bola obrovská chyba, ale nemohol som sa odtiaľ odtrhnúť. A zo Štefanovej by som sa v noci už tiež nedostal domov, preto chata.
Merhorn: tiež si to dobre napísal, psychika hrá v takýchto vypätých situáciách veľmi veľkú rolu.

Peter Miler: snažil som sa to opísať tak aby ste sa vedeli čo najviac vžiť do tej situácie a aj preto je článok taký dlhý. No stále je to kompromis, lebo by mohol byť i dlhší. PS: Stolické sú pred dokončením ;-)
Boro obe tvoje poznámky sú veľkou pravdou !
Majkl17, medvede vtedy už spali.
Stefan.n: človek musí mať naozaj už niečo pochodené aby sa vedel správne a včas rozhodovať. A o blúdení v zasnežených smrečinách medzi Zadnou hoľou a Oravcovou by som tiež vedel čo to popísať :o)

JJano: GPS je na toto bezpochyby to naj, no zatiaľ ho ešte nemám.
Peter61: ťažko tromfnuteľné. Skúsim: pred vyše týždňom som sa pol hoďku motal tu mapy.hiking.sk/?x=18.65016… a hľadal útulňu. Keď som sa už zmieroval s núdzovým bivakom v jaskyni pod vrcholom stal sa zázrak. Pár podobných situácií by som ešte našiel :-)
Adushka mali by ste sa zas ku mne niekedy pridať a možno sa podarí aj naživo :o)

Pani, nie literarne fikcie :-)

Takze short story:
start v So rano okolo 3.00, traverz Ľadových š. ( Ľ.priehyba - Sedielko) na polotazko ( karimatky, spacaky), tri lezecke dvojky. Jednej sa seklo lano kdesi za Ľadovým š., 4 celovky, jedna baterka. Potme uz spolocny postup kvoli isteniu na hrebeni. Sedielko o polnoci. Na Nižnom Sp. plese o 1:30 bol nas odhad smeru na chatu v rozptyle cca 180 st., vsade susta stop. Takze mapou a GPSkom sme trafili.
Rano budicek o 5.00 ( prechod na letny cas), lebo Miro potreboval uvolnit jedalen pre tratovych komisarov, zdravotakov etc. Vyvliekli sme nalahko sa na Bar.sedlo a kukali na obratku.
james.sk/articles.asp?pageid=…
(S)mějte sa hezky.

Ešte malý dotaz na ktorý ma upozornil Janči. V časti Tretí deň má byť: Po raňajkách a ZAPLATENÍ sa s chatou opäť lúčim ...

majo105: veru blbo :-)

Peto61: kludne sa rozpis, vyzera to na zaujimavu historku :-)

martin: pri takychto clankoch mam vzdy v druhom okne otvorenu mapu a virtualne idem s tebou :-) Super clanok, super fotky. Myslim ze viaceri sme tu solisti a ako sam vravis, skor ci neskor sa to asi pritrafi kazdemu. Ja som v piatok kufroval v ziarskej doline, dosiel som ledva po razcestnik pod Homolkou a to som mal v plane az na hreben. V sobotu somchcel ist na Chleb zo Snilovskeho, ale kto tam bol, pochopi ze to proste neslo. Takze teraz setrim na kvalitne GPS a idem pisat jeziskovi, aby mi na dalsiu zimu priniesol skialpovu vystroj.

milan_ke, bol som, chápem :)

Milan, nic zvlastne, snad iba technicke detajle:

• ze ten start o 3.00 hod bol v PO/ZA
• povodny plan bol prechod na Zbojnicku
• do skaly sme nemali ziadne istenie
• baterky v "normalnych" celovkach koncili tak po 2 hodinach, takze baterky do GPS sa prestahovali do celoviek.
  LEDkove vydrzali.
• technicky problem bol osvetlit mapu a zaroven zadat suradnice Terynky, kym sa vsetko nevybije
• spolocny postup znamena, ze na 90 metroch lana sme sli siesti, aby pripadne podrzali tie zuby na hrebeni.

No čo dodať? Napínavé čítanie, spojené s paralelným pozeraním sprievodných fotiek.
Diki za podelenie sa o tento intenzívny zážitok ;)

Milan_ke: zima je proste úplne iná (oveľa náročnejšia) oproti ostatným ročným obdobiam a preto ju mám tak rád. A viem si predstaviť čo si zažíval, tiež som už veľa krát blúdil v zasnežených lesoch a na zahmlených hrebeňoch, len nie vždy to bolo na takýto opis.

Peter61: čítam že tiež si toho už zažil...

Maťo, dík, a tiež si si čo to vychutnal vo VF :o)

Ahojte. Článok je zaujímavý. Zážitky Martina určite nie každodenné. A v závere čítania...dátum !!! Ten ma zaujal. 27.12.2011 sa v tých mietach odohrával ďalší, jeden z výnimočných príbehov v živote iných ľudí. Nás. V ten večer som dokončila prácu a priateľ mi napísal, že ma zoberie na výlet. Vraj si mám vziať lyžiarsku výstroj, čelovku,teplé oblečenie, čaj, niečo zjesť. Začali sme stúpať asi o 18:00 hore Pasekami vo Vrátnej. Myslela som: pohodový výstup na lyžiach ku chate na Grúni. Bola som skialpinista - začiatočník. Pri chate sa ma spýtal, že či ešte pôjdeme vyššie, smerom na Poludňový Grúň. Moja dychtivá duša po dobrodružstve samozrejme súhlasila. Bola nízka oblačnosť, perspektíva výhľadu na hviezdnu oblohu žiadna. Sneh bol zamrznutý, šmýkalo sa, lyže ma prestali chvíľami poslúchať. Ale cítila som, že ak sa dostaneme hore, čaká nás niečo výnimočné. S veľkou pomocou priateľa som vyšla až na Poludňový Grúň. Stále sme boli v hmle, len čelovky ju na pár metrov rozrážali. Mráz štípal v tvári. Myslela som, že budeme zostupovať hneď späť. Ale priateľ sa vybral pozrieť smerom na Steny. Po chvíli s vrátil po mňa. Keď sme vyšli pár desiatok metrov do Stien, prišla odmena. Nádherná obloha posiata hviezdami. Vtedy prišlo ďalšie prekvapenie. Opýtal sa ma, či tam chcem zostať, aby sme videli vychádzať slnko. Vtedy boli asi dve hodiny po polnoci. Ja duša dobrodružná, som súhlasila, tušila som výnimočnosť tejto chvíle. Nikdy som niečo také nezažila. Priateľ mal všetko prichystané v batohu. Bolo to veľké prekvapenie. Vykopali sme si jamu, zabalili do spacákov a pozerali na hviezdy. A to ráno ? Stálo za to vydržať trochu zimy, nepohodlia. Bol to zážitok na celý život. Ten pohľad, keď sa začína prebúdzať deň. Vtedy človek prežíva chvíle šťastia. Sami posúďte, keď nahliadnete na fotku z čarovnej noci v Malej Fatre. V ten večer Martin spal na chate na Grúni a my o kúsok vyššie v Stenách pod hviezdnym širákom :-). dl.dropbox.com/…/v_stenach_de…

Eva33 som rád že sa ti článok páčil a ešte radšej že som ti prostredníctvom neho pripomenul váš zážitok.
Muselo to byť úžasné, zažiť noc a východ slnka v takých podmienkach je ako sen. Mne sa to ešte nepodarilo, ale možno raz...
Toto sú okamihy, ktoré si budeme pamätať navždy.
A ten bivak v dobrom závidím :-)