Takze short story:
start v So rano okolo 3.00, traverz Ľadových š. ( Ľ.priehyba - Sedielko) na polotazko ( karimatky, spacaky), tri lezecke dvojky. Jednej sa seklo lano kdesi za Ľadovým š., 4 celovky, jedna baterka. Potme uz spolocny postup kvoli isteniu na hrebeni. Sedielko o polnoci. Na Nižnom Sp. plese o 1:30 bol nas odhad smeru na chatu v rozptyle cca 180 st., vsade susta stop. Takze mapou a GPSkom sme trafili.
Rano budicek o 5.00 ( prechod na letny cas), lebo Miro potreboval uvolnit jedalen pre tratovych komisarov, zdravotakov etc. Vyvliekli sme nalahko sa na Bar.sedlo a kukali na obratku.
james.sk/articles.asp?pageid=…
(S)mějte sa hezky.

Pani, nie literarne fikcie :-)

Zdenči veru si súčasťou textu ;-)
Mayol: tiež som to tak cítil, že som si zachránil život, len v článku som to nespomenul.
Pipin už dvakrát ? To som veľmi rád.
Vocal: predsalen to skús, má to niečo do seba, len si vyber ľahkú lokalitu.

Antenkar presne tak, niet nad vlastné skúsenosti :-)
Fericki, bolo tam veľa ľudí, takže je to možné.
Vrana: to zdržiavanie sa na Stohu bola obrovská chyba, ale nemohol som sa odtiaľ odtrhnúť. A zo Štefanovej by som sa v noci už tiež nedostal domov, preto chata.
Merhorn: tiež si to dobre napísal, psychika hrá v takýchto vypätých situáciách veľmi veľkú rolu.

Peter Miler: snažil som sa to opísať tak aby ste sa vedeli čo najviac vžiť do tej situácie a aj preto je článok taký dlhý. No stále je to kompromis, lebo by mohol byť i dlhší. PS: Stolické sú pred dokončením ;-)
Boro obe tvoje poznámky sú veľkou pravdou !
Majkl17, medvede vtedy už spali.
Stefan.n: človek musí mať naozaj už niečo pochodené aby sa vedel správne a včas rozhodovať. A o blúdení v zasnežených smrečinách medzi Zadnou hoľou a Oravcovou by som tiež vedel čo to popísať :o)

JJano: GPS je na toto bezpochyby to naj, no zatiaľ ho ešte nemám.
Peter61: ťažko tromfnuteľné. Skúsim: pred vyše týždňom som sa pol hoďku motal tu mapy.hiking.sk/?x=18.65016… a hľadal útulňu. Keď som sa už zmieroval s núdzovým bivakom v jaskyni pod vrcholom stal sa zázrak. Pár podobných situácií by som ešte našiel :-)
Adushka mali by ste sa zas ku mne niekedy pridať a možno sa podarí aj naživo :o)

Peter: kto čítal Borovu knihu hiking.sk/…/pokrstili_sme_kni…, tak ťa tromfne druhý príbeh s názvom Hmla.

Po tatranskom víkende zažívam milé prekvapenie :-)
Veľmi ma teší množstvo pozitívnych reakcií, ktoré ma vedú k ďalšiemu písaniu.
Ako čítam tak to fantastické počasie sme tam zažívali viacerí.
Samotárstvo má svoje pozitíva i negatíva, o tom by sa dal napísať samostatný článok. Je to fakt len na každom z nás, no tí čo ma poznajú bližšie, vedia že ja som samotár veľký.
A veru som uvažoval či mám napísať článok z takejto notoricky známej lokality, ale povedal som si že tento môj príbeh by mohol zaujať, tak som to skúsil.

Uff, Mato, silny pribeh, prezivala som to bludenie a navrat, ako keby som tam bola s tebou :)

Áno, ten Bajov príbeh si pamätám, aj obrázok k nemu :-)

Tož Peter, asi ťa nik tunajší netromfne.
Ale mám taký pocit, že Ivan Bajo v jednom príbehu popisuje (zrejme s nadsádzkou), ako poblúdivší horolezci zabivakovali v žďáraku priskobovanom o zadnú stenu Téryho chaty... :)

Samozrejme, že v hmle, fujavici a v tme je buzola a mapa na figu. To je práve jeden z pozitívnych prínosov technológií. V čase pre GPS som vedel určiť, kde sa nachádzam, s mapou a buzolou (a prípadne aj s výškomorem, s ním už bola tá prenosť naozaj vysoká :-) iba pri nejakej rozumnej viditeľnosti. Ale pri zlej viditeľnosti nepomohli. V tomto je GPS veľmi dobré.

Majo, v tomto prípade by nemuselo byť rozumné ísť do doliny, keďže (ako to autor v článku správne) poznamenáva) nižšie v doline sú skalné zrázy.

kecate chlapi kecate, ale este nikto nedal menej ako ja !

nj, ale ani mapa a buzola ti nepomôže, pokiaľ ich z ruksaku vytiahneš až v momente, keď kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam nie je vidno už žiadne významné orientačné body. Dezorientovaný človek v panike sa nemá od čoho odraziť. V tomto prípade, fakt asi už treba ísť rovno do doliny, Slovensko je pomerne husto osídlené a veriť. Ale ako píšete, ak viem kde som, tak buzola poslúži.. Papierovú mapu samozrejme vždy nosím, viackrát pomohla, nielen mne, ale aj okoloidúcim, keď blúdili. V mobile mám naťahané GPS aplikácie, tie tiež aktívne využívam, napr. keď kvôli holorubom pomizli značky...

buzolu som dlhe roky nosil aj ja, v poslednom case to zanedbavam ...

majo - buzola pomoze, ak narazis na znacku/chodnik a netusis, ci ist dolova alebo doprava

Majo da sa. Podmienka je ze musis byt na mieste kde si si isty ze vies kde si. Buzola ti ukaze smer. A dobre je mat mapu.

V pripade z clanku stacilo ist zo Stohu na luku pod Zobrakom stale na juh. Pri kazdom kontakte so znackou korigovat smer. Na luke zmenit azimut na Zobrak. Postupovat od bodu k bodu.

majo105: asi tak, že keď nemáš GPS, tak by si mal mať určite mapu a určiť si azimut (smer ďalšieho postupu). Kto to neovláda, nech radšej porieši navigáciu. Okrem podrobnej turistickej navigácie pomôže aj cestná navigácia v mobile, ale to si musí človek vopred poznačiť súradnice významných bodov po trase, ak ideme do neznámych terénov, v zime atď.