Vďaka tidoj. Taktiež mám k Dedinkám citový vzťah, už po druhý rok som tu totiž bol na lyžiarskom výcvikovom kurze, takže zatiaľ mám na toto miesto len dobré spomienky. Okrem reedukačného ústavu, ktorý mimochodom nie je tá budova v strede, ale tá trojposchodová s mierne trojuholníkovou strechou vzadu v tieni, sa tu nachádza aj detský domov, materská škola a základná škola. Tiež mám túto oblasť veľmi rád.

Rád sa pozerám na túto fotografiu. Okrem toho, že by som spodok rozhodne nechal a ufikol kúsok z vrchu, mám k Dedinkám a okoliu tiež citový vzťah. Mali sme tu počas VŠ v rámci povinných semestrov telesnej dva turistické predĺžené víkendy, oba v septembri v dokonalom počasí a nádherných farbách. Ten druhý raz som mal pocit, že som doma, odbiehal som si kedykoľvek od skupiny a robil si individuálnu turistiku a medvede (stretnutia s nimi sa vážne bojím) ma vtedy vôbec nezaujímali. Tadiaľto sme prichádzali vo štvrtok poobede (takmer priamo z vlaku po turistike stanica - Dedinky) na prvý večerný slnkom zaliaty jesenný výlet z Dediniek cez Z. roklinu na Geravy.
Na Bielych Vodách bol vtedy (ešte asi aj je) chlapčenský reedukačný detský domov. Tuším to je práve tá oranžová budova v strede. Tamojším vychovávateľom som závidel dve veci - to úžasné pracovné prostredie a výhodu, že im chalani neutekali, lebo nemali kam, iba ak medveďom do náručia.
Pôvodne som tu nechcel rozbaľovať svoje memoáre, ale neodolal som spomienke.
Rád sa pozerám na túto fotografiu.

:-)

No to je pekne, ale aj tak je to zbytocne vela tam :)

Práveže ten spodok ma pre mňa pomerne veľkú váhu, pretože som na ňom strávil 5 dní na lyžiarskom kurze :-).

Pekne, len menej spodku :)