Zatiaľ, čo som sa predieral a razil si cestičku cez nedotknutý pol metra hlboký prašan, cítil som, že niečo alebo niekto neustále sleduje moje kroky. Môj cieľ dňa bol jasný. Po zeleno značenom chodníku vystúpiť na jeden z vrcholov Krivánskej Malej Fatry, spraviť zopár fotografií a s úsmevom zísť dolu do dediny. S orientáciou a hľadaním správnej trasy som nemal väčší problém. Avšak stále som mal pocit, že ma to či ono zozadu pozoruje a nedá mi chvíľu pokoja. Tak som sa otočil, rozhliadol sa a medzi stromami... (pokračovanie nabudúce)