Perové spacáky s membránou sa robia dávno, napr. sirjoseph.cz/…/i2-looping-ii-… Neriešia ale vlhkosť, ktorú tvorí človek v spacáku. Daj si do googlu "vapor barrier liner" - niečo také by si musel použiť, ak by si chcel uchrániť perie od vlhkosti aj z vnútra. V podstate igelit :) halfassexpeditions.net/…/vbl_…

Ak spis v stane, nie je o com, paperak. Vsak navlhnut od steny to moze len ak je ten stan bud stary jednovrstvy alebo si dvojvrstvy zle postavil.

Ak vela bivakujes pod sirakom, tak umelinovy a budes musiet zit s jeho nevyhodami, ktore ale predcia okazite vyhody lebo vlhkost.

Pripadne este mozes bivakovat s celtou alebo zdarakom a kupit si paperak.

P.S. kamosku s dostatocne priestrannym spacakom nenahradis nicim :-p

Cavte,

prosim, nepustite sa hned do mna, ale mam v tom uz taky gulas, ze az :). Preto pisem a dufam v nejake hodnotne rady :).
Ked som parkrat stanoval na horach, kamaratka mala paperovy spacak od SJ, ja stary syntak, bol som v pohode, nie som az taka zmrzlina, ona don zaliezla so vsetkym, co mala na sebe :), vratane mna, ja som mrel od tepla. Spacak v spodnej casti navlhol lebo sa dotykal steny stanu. Ale bolo v pohode, vysusili sme na kosodrevine a sli dalej. Uvedomujem si silne stranky, dlhsia zivotnost, lepsia izolacia, skladnost, vaha. To mi je jasne.
No mam taku dilemu, ci donho predsalen ist. Ked citam, ze drviva vacsina pise, ze odporuca perak, a nic len perak, tak premyslam, ako stanuju, resp. sirakuju, bivakuju oni. Alebo idu na jednu noc, iba ked je pekne? Neviem.
Normalne zvyknem spat po chatach, ale niekedy pride chut na nieco ine, znate to :).
Pri dlhsich trebars zimnych turach, beriem stan, ked kratsie, s tym, ze sa spolahnem na predpoved :), tak kludne pod sirakom, pripadne plus zdarak nejaky membranovy.
A teraz chcul babo rad :). Robi sa uz teraz ten vonkajsi material taky, ze sa nemusim obavat navlhnutia v stane, pripadne rosy? Ochrani ma zdarak dostatocne? Alebo to proste navlhne, nic s tym nespravim a musim susit. A co ked sa neda momentalne, ukoncit turu?
Ach..

Kedysi som používal doma ušitý páperák, vydržal mi takmer 15 rokov, potom už postupne začal odchádzať - pierka, švy, ale slúžil výborne, v tých časoch som absolvoval aj 80 nocí ročne v spacáku. Nespomínam si, že by som niekedy vyslovene zmokol, preto si nespomínam, že by som klepal kosu. Naj extrém bolo -27 v Tatrách, ale to sme prežili v záhrabe. Potom som prešiel na duté vlákno Salewa Hyperlight, ale treba povedať, že po 7 rokoch už pripomínal ždiarak, strašne som v ňom pár krát vymrzol až kým som pochopil, že ten materiál postupom času zľahne. Teraz som sa rozhodol obnoviť tradíciu chodenia po horách a dnes som doniesol domov Rimo 500. Pôsobí na mňa priam luxusne, tak neskôr prípadne dodám recenziu (v našej výbave pribudol aj Ferrino Lightent stan, tak bude o čom písať).

nechcela som sa zapijut do diskusie, lebo na otazku neviem odpovedat, ci perie alebo co...ale neda mi. to, ze v Norsku stale prsi je FAMA. neviem co s tym vsetci stale maju. proste je to asi skusenost niekoho kto tam bol raz v zivote, 2 tyzdne a zrovna vtedy prsalo. ja som tam zila niekolko rokov a doteraz tam travim leta, zimy, vianoce, cestujem minimalne raz v roku. pamatam si leta, ked prsalo tak 10% aj tie kedy boli dazdivejsie. nie je to ale pravda, ze v Norsku vzdy prsi. najlepsie je ist v juni/juli, vtedy je pocasie najstabilnejsie. v pripade nudze sa da prespat v kepme v chatke. my sme to tak robili an road tripe, cena za chatku a stan bola porovnatelna, cize ked prsalo vela, isli sme do chatky, presusili veci,..a norsko nie je severny pol, preboha! klima je chladnejsia, ale v lete tam zas nemrzne. je trosku chladnejsie ako u nas, ale ja som mala prvy krat nejaky spacak z lidla a prezila som to, dokonca som ani nemala omrzliny:)))

Tak teraz som o dost mudrejsi, ale to aby mal clovek kvalitny synteticky spacak do uprsaneho pocasia (aj ked vobec nechapem preco tam potom ludia v lete chodia, ked tam v kuse leje)lahky a skladny paperak na Slovenske leto a poriadny paperak na jesen zimu tu ci tam :)

Phalike ... syntetika vyschne o dost rychleji. Mám péřové i syntetické bundy i vesty...a sušit péřovku bez sušičky je na mašli a pomalu na týden k tomu. Navíc nevěřím, že se v letním Norsku podaří udržet ten spacák po dobu 5-6 týdnů suchý, a to ani v případě stanování. Tam leje fakt furt, resp buď je před deštěm, nebo prší, nebo právě přestalo, a mokro je všude. Slušné peří(mizerné jsou vyhozené prachy rovnou) stojí násobek kvalitní syntetiky, pokud ti jednou navlhne(a tam to bude opravdu brzy), tak jej venku už nevysušíš, a po těch cca 6 týdnech bude zničené.

Pokud bys tam jela samozřejmě ke konci podzimu nebo v zimě, tak naopak je peří jediná rozumná volba, ale jak jsem psal, přes prázdniny tam nějaká jooo zima nebude(takže i syntetika postačí), ale vlhko na 100%.

Keď už je reč o spacákoch, tak sa pridám. Pred pár rokmi som písal prácu o vplyve vlhkosti na tepelnoizolačne vlastnosti spacákov a musím povedať, že spacák nehreje, ale izoluje. Ten kto vyhrieva spacák je človek. Aby som však veľmi neodbočoval od témy, tak samotná vlhkosť v spacáku ešte nespôsobuje dramatický úbytok tepla. Počas testov sa ukázalo, že aj navlhnutý spacák izoluje. Treba však rozlišovať skupenstvo vlhkosti (plynné, kvapalné). Pokiaľ ide o vlhkosť plynnú (napr. vlhký vzduch počas dažda alebo pot, ktorý sa odparuje z tela počas spánku), tak táto vlhkosť nespôsobuje tepelné straty, ktorých by sme sa museli obávať. Horšie je to však s kvapalnou vlhkosťou. Prítomnosť vody v spacáku síce znižuje tepelný odpor rúna, no najväčší problém predstavuje jej odparovanie. Pokiaľ by sa voda neodparovala tepelné straty by boli približne o 30-40 % nižšie.

Výhoda peria je jeho ľahkosť a malý objem spacáku po zbalení. Po rozbalení spacáku, perie znova zaujme maximálny objem a spacák vynikajúco izoluje. Nevýhodou peria je, že keď zvlhne, tak sa pierka zlepia a vytvárajú zhluk pripomínajúci guľu. Čiže v mokrom páperovom spacáku kolíše rovnomernosť izolačnej vrstvy, a preto mokrý spacák nedokáže izolovať. Ak máme spacák s hrúbkou steny 5cm, tak po navlhnutí klesne hrúbka izolačnej vrstvy na niekoľko milimetrov a často sa úplne stratí, pretože vlhké perie ma tendenciu sa zhlukovať do jednej kopy, a potom sa tá kopa zosunie napríklad do spodného rohu v komore. Toto sa deje ak na spacák vylejeme vodu alebo ak na nás dlhšie prší. Podobný efekt vzniká za polárnym kruhom, kde je síce sucho ako na púšti, ale telesná vlhkosť s mrazom dokážu svoje. Preto sa za polárnym kruhom používajú špeciálne vložky do spacákov, ktoré zabezpečia, aby sa voda vyzrážala vo vložke a nie v spacáku (prípadne sa používa syntetický spacák).

Výhodou syntetického spacáku sú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti vo vlhkom prostredí. Nevýhodou je vyššia hmotnosť a väčší objem spacáku po zbalení (v porovnaní s páperovým spacákom). Syntetický spacák nie je až tak náchylný na poškodenie izolačnej vrstvy vodou ako páperový spacák. Vlhké syntetické rúno nestráca svoj objem až tak rapídne ako perie a nevytvára zhluky, ktoré sa zosúvali do jedno miesto v jednotlivých komorách. Rovnomernosť vlhkej syntetickej izolačnej vrstvy znamená veľké plus a zabezpečuje aspoň akú takú ochranu (v porovnaní s páperovým spacákom).

Ak vám syntetický spacák zmokne, tak ho stačí vyžmýkať, aby ste ho zbavili čo najväčšieho množstva vody a treba ho zabaliť do igelitu, pršiplášťa alebo do goretexovej bundy. Tým sa zabezpečí, že sa zvyšná vlhkosť nebude odparovať a vy ušetríte o 30-40 % tepla viac ako keby ste ležali v mokrom spacáku bez bariéry proti odparovaniu alebo v mokrom páperovom spacáku. Tento postup je však núdzovka a aplikoval by som ho, iba ak by išlo o život. Určite vám v mokrom spacáku zabalenom v pršiplášti nebude teplo, ale zachráni vám to život.

Ak sa používa stan, tak nie je paperový spacák na oštaru, ale ak sa spí len tak pod širákom (pod celtou), tak tam je už lepší syntetický spacák. Platí to hlavne pre oblasti kde často prší. Keby som išiel niekam na 20 dní bez stanu kde je pravdepodobnosť, že polovicu výletu bude pršať alebo aspoň bude pekne hnusne tak si beriem syntetiku a nie perie.

Ahaaa, a ja ze sa to traduje o spacakoch z ovcej vlny :)

Phalike, ale traduje sa taká legenda, že spacák z umelých vlákien hreje aj keď je mokrý :)

Tiez som zastanca paperovych spacakov. Su lahsie, zbalitejnsie, prijemnejsie sa v nich spi. Je vsak nutne zabezpecit, aby nezmokol, to je pravda. Otazka znie ako tam budes spat - ak minimalne pod celtou, nemas sa coho bat. Aj na tomto fore je mnoho ludi, ktori takto funguju. Na letne mesiace je zdarak trochu mimo misu podla mna. Celta je jednoznacne lepsia. Pripadne ultralight tunelovy stan pre 1 osobu - v podstate bivakovacie vrece s dvoma prutami, takze vytvara "striesku".

A ako rychlo asi vyschne spacak z umelych vlakien?! Tiez ked ho zbalim rano mokry tak vecer asi nebude uplne v pohode, ci?! Skor by som sa zameral asi na tu ochranu pre tym dazdom, tak ako pise Forest, stan, bivakovacie vrece a pod.

Zdravim Vas turisti, ospravedlnujem sa ja som napisal, ze mam osobne skusenosti s perovim spacakom, ale nenapisal som velmi podstatnu vec, ze na Slovensku v nasich podmienkach. S tym premoknutim je pravda dlho sa spacak susi a ak ho zbalis mokry tak vecer je nepouzitelny! Neda sa ten dazd a vlhkost riesit stanom - pocul so mze je zakaz stanovat, ale da sa tam volne na niektorych miestach pri fjordoch stanovat? (samozrejme podvecer postavit statn a skoro rano zlozit ho!) Co sa tyka Norska velmi rad by so msa tam dostal, ale estemusim si poriadne nastudovat veci o krajine.

Pripájam sa k dutému vláknu...Minulý rok som tam bola dva mesiace a vraj sme mali superpočasie lebo nelialo každý deň. Perie Ti zmokne a budeš mať z neho jednu nepoužiteľnú gundžu. Ak chceš viac info píš na mail.

Norsko v létě není zrovna proslulé suchým počasím, a zas taková kosa tam nebude. Mně osobně by na tohle bylo kvalitního peří líto.