Komentár
Matobee k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou Maťo veru trasa bola špecifická. Hehe Ale keď je tam toho veľa ako aj píšeš na malom priestore tak líniovo by šlo ťažšie zahrnúť toho viac alebo potom na viac k …
+ 23 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: O bohatstve hôr - chodníčky a cestičky
Diskusná téma K článku: O bohatstve hôr - chodníčky a cestičky
Chodníčky či cestičky – malé, ale dôležité zázraky hôr, ktoré vás pri zablúdení v horách či hlbokých lesoch vždy spoľahlivo dovedú tam, kam potrebujete. A je jedno, či ich vyšliapala zver, alebo ich vyšliapali či postavili ľudia.
Peter, udivuješ ma. Nádherné čítanie, ktoré si vyžaduje kľud, aby človek mohol vychutnať každé slovo, myšlienku. Možno si dlhšou formou opísal zmysel všetkého - že cesta je cieľ. Po tých "cestopisoch" som si doplnil mozaiku o Tebe a dávam palec hore. Teším sa na ďalšie perly.
Áno, mnohokrát si možno ani neuvedomujeme, že na určité miesta sa radi vraciame kvôli tej ceste - chodníku, nie až tak kvôli cieľu cesty. Pekne napísané.
Veľmi príjemné čítanie, je vidieť, že prírodu miluješ :) Ešte za školských čias sme sa celé letné a aj iné prázdniny túlavali po lesoch a poznal som v domácom chotári spústu takých chodníčkov. Je to ozaj dobrodružstvo pustiť sa po neznámom chodníku a vyjsť na nečakanom mieste. Teraz už bohužiaľ toľko času nemám. A k titulnej fotke - veľmi sa mi páči, nie je to náhodou fotené v Levočských v.?
Čavte, vďaka :-))
Dzakomoo - fotka je z hrebeňa Volovských vrchov a naľavo úplne vzadu je Kráľova hoľa.
Pekné zamyslenie o takej všednej /či nevšednej/ veci, ako sú chodníky v horách... ešte pridám jeden pohľad, možno trochu netradičný a zdanlivo smerujúci proti duchu článku... chodník či cesta nás môže viesť, ale i zvádzať, môže nás doviesť na neznáme a krásne miesto, ale takisto nás môže obmedzovať- svojim neúprosným smerovaním. Preto je dobré občas zanechať známe i neznáme chodníky a pustiť sa len tak za nosom, divočinou, neupúšťajúc zo smeru, ktorý sme si v mysli vytýčili. Zablúdenia sa báť nemusíme- povedú nás hrebene a údolia ako aj slnko nad našimi hlavami. Zažijeme silný pocit slobody, aký nám žiadna, cudzími nohami vyšľapaná cesta neposkytne. A keď po tomto dobrodružstve natrafíme znovu na chodníček, poteší nás intenzívnejšie, ako keby sme ho nikdy neopustili ;-)
Plne suhlasim - mnohé miesta pre mňa majú svoje čaro len vďaka "chodníčkom", ktoré poznám od malého krpca...
Pekny članok =)
Bulat - výborný pohľad na vec, ktorý v článku chýba. Ísť vlastnou cestou - to je veľmi , ale veľmi dôležité a toto tvrdím neustále. Len som to tam nedal a možno som mal. No vhodne si to doplnil :-))
Cesta si človeka vyberie sama.
A presne tak potom človek skončí v Lendaku miesto v Ždiari :D
V mojom prípade nie je otázka či zablúdim, ale kedy. Môj orientačný zmysel je nulový, no aj tak ma to vonku baví.
Alebo práve preto :)
Veľmi dobre sa to číta,a spomína...
ďalší skvelý člákok, bratu. Človek sa pri čítaní musí aj trošku zamyslieť. To s tými zvieracími stopami potvrdzujem. Opísal som to tiež v mojom článku "Ku prameni Kysuce".
Tak, ako ukludnuje a dava energiu priroda, tak to robi citanie tohto clanku ... super vystihnte, klobuk dolu
veľmi pekne napísaný článok.Má vo veľa veciach pravdu,ako aj niektoré komentáre.Palec hore..
Vďaka za článok :)
Ďakujem vám veľmi pekne :-))