Komentár
Matobee k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou Maťo veru trasa bola špecifická. Hehe Ale keď je tam toho veľa ako aj píšeš na malom priestore tak líniovo by šlo ťažšie zahrnúť toho viac alebo potom na viac k …
+ 23 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: O bohatstve hôr - chodníčky a cestičky
Diskusná téma K článku: O bohatstve hôr - chodníčky a cestičky
Chodníčky či cestičky – malé, ale dôležité zázraky hôr, ktoré vás pri zablúdení v horách či hlbokých lesoch vždy spoľahlivo dovedú tam, kam potrebujete. A je jedno, či ich vyšliapala zver, alebo ich vyšliapali či postavili ľudia.
Vďaka :-))
ten pocit volania som intenzívne zažil v štiavnických vrchoch :)
výborné
cesty, chodníčky apod. sú históriou krajiny
Pekne si to napísal, potešilo ... :)
bratu, dal si mojim pocitom pismena a slova!! Cakal som az budem mat moznost si clanok vychutnat. Vdaka!!!
Ďakujem vám veľmi pekne :-))
Vďaka za článok :)
veľmi pekne napísaný článok.Má vo veľa veciach pravdu,ako aj niektoré komentáre.Palec hore..
Tak, ako ukludnuje a dava energiu priroda, tak to robi citanie tohto clanku ... super vystihnte, klobuk dolu
ďalší skvelý člákok, bratu. Človek sa pri čítaní musí aj trošku zamyslieť. To s tými zvieracími stopami potvrdzujem. Opísal som to tiež v mojom článku "Ku prameni Kysuce".
Veľmi dobre sa to číta,a spomína...
Cesta si človeka vyberie sama.
A presne tak potom človek skončí v Lendaku miesto v Ždiari :D
V mojom prípade nie je otázka či zablúdim, ale kedy. Môj orientačný zmysel je nulový, no aj tak ma to vonku baví.
Alebo práve preto :)
Bulat - výborný pohľad na vec, ktorý v článku chýba. Ísť vlastnou cestou - to je veľmi , ale veľmi dôležité a toto tvrdím neustále. Len som to tam nedal a možno som mal. No vhodne si to doplnil :-))
Plne suhlasim - mnohé miesta pre mňa majú svoje čaro len vďaka "chodníčkom", ktoré poznám od malého krpca...
Pekny članok =)
Pekné zamyslenie o takej všednej /či nevšednej/ veci, ako sú chodníky v horách... ešte pridám jeden pohľad, možno trochu netradičný a zdanlivo smerujúci proti duchu článku... chodník či cesta nás môže viesť, ale i zvádzať, môže nás doviesť na neznáme a krásne miesto, ale takisto nás môže obmedzovať- svojim neúprosným smerovaním. Preto je dobré občas zanechať známe i neznáme chodníky a pustiť sa len tak za nosom, divočinou, neupúšťajúc zo smeru, ktorý sme si v mysli vytýčili. Zablúdenia sa báť nemusíme- povedú nás hrebene a údolia ako aj slnko nad našimi hlavami. Zažijeme silný pocit slobody, aký nám žiadna, cudzími nohami vyšľapaná cesta neposkytne. A keď po tomto dobrodružstve natrafíme znovu na chodníček, poteší nás intenzívnejšie, ako keby sme ho nikdy neopustili ;-)