V krátkom voľne s pekným počasím som sa rozhodol skontrolovať ako tá jar v horách napreduje. Po strmom výstupe rúbaňou zo sedla Črchľa som sa dostal na hrebeň, ktorý ma mal priviesť až na vrchol Rovnej hole. Vďaka absencii stromov som si mohol prakticky počas celého výstupu vychutnávať krásne rozhľady do krajiny s dominantným Veľkým Bokom vpravo či najmenšími veľhorami sveta vľavo vzadu. Zároveň mi moje fyzické ja hovorilo že už nevládze a nemôže, ale fotografické ja ma povzbudzovalo a hovorilo: makaj, šľap, choď, lebo západ slnka na Rovnej holi bude stáť za to. Proste úžasné okamihy neistoty kombinované s okamihmi očakávania.