Prečo máme západy slnka tak radi? Čo vlastne na nich vidíme? Podnikáme ťažké cesty do hôr, či výstupy na ich vrcholce, aby sme sa kochali pohľadmi na ne pri zapadajúcom slnku. Tuhne nám krv v žilách, po tele nám prechádzajú zimomriavky, či sa nám zastavuje dych, keď vidíme ako sa slnko pomaly, ale isto schováva za hrebene hôr. Sme často ochotní postupovať pokánia a trpieť niekde v kilometrovej, či dvojkilometrovej výške pri teplotách hlboko pod bodom mrazu. Farby, to je hlavná príčina, prečo sa radi pozeráme na oblohu a prírodu vôkol nás. A pri západoch alebo východoch vie príroda s farbami zahrať skvelú hru. No nie každý deň môžeme obdivovať krásne vymaľované večerné zore. Asi by sme sa nimi prejedli, keby boli po každý deň tak nádherne fotogenické. A možno aj nie. Jedno je však isté, západy a východy slnka sú pre nás niečím veľmi zaujímavým, príťažlivým, romantickým, nevysvetliteľným, nepochopiteľným...