Nuž to sú lazy pod Poľanou - človek a príroda v symbióze. Pekná jeseň pomôže aj k pekným fotkám, treba len nájsť to správne miesto. A k tomu Bykovu... spomínam si, že som na ňom bol v roku 1971 - prvý a posledný raz. Bol vo svojom okolí známy nádhernými kruhovými rozhľadmi, nikdy naň však neviedla turistická značka. Pri výstupe som použil mapu z roku 1963: Slovenské rudohorie (stredná časť) 1 : 100 000 a odporúčanie na výstup od starých vrchárov, ktorých odtiaľ vysťahovali a prišli bývať do našej dediny.
Podľa mapy aj podľa odporúčania mali vrcholovú časť tvoriť lúky. Nebola to však pravda. Záverečných pätdesiat, možno sto výškových metrov som sa musel predierať mladými hustovysadenými smrečkami a len moja zanovitosť ma doviedla až na vrchol. Smrečky vtedy dosahovali výšku 1,5 až 2 metre a výhľad som mal z vrcholu len vďaka tomu, že tam boli zbytky starého posedu, na ktorý som vyliezol. Ten výhľad bol však nádherný a len prichádzajúci večer ma prinútil zliesť z posedu a prebiť si cestu späť.

Pekný pohľad na krásnu krajinu. Spomenutý vrch Bykovo bol zalesnený pred 50 rokmi kvôli početným povodniam na Ipli. Tuším sa preto odtiaľ muselo vysťahovať aj zopár gazdovstiev.