Svitol nový deň a mne padla sánka. Hustá nočná hmla sa rozplynula až hodinu po východe slnka, ktorý som tak zmeškal, ale na ľútosť nebol čas. Nízka trhajúca sa a zároveň hustnúca oblačnosť zahaľovala veľkofatranské velikány a ja som na to hľadel v nemom úžase. Hmla sa občas preliala i cezo mňa a vytvárala mnohé vidmá (jedno začínajúce je v popredí). Poriadne chladný vetrisko som si príliš nevšímal, lebo prioritou boli syčiace hory osvietené príjemným ranným svetlom. Ploská ako správna kráľovná si túto nočnú košieľku zakrývajúcu jej ladné krivky udržiavala najdlhšie. Borišov vpravo vzadu a Minčol v strede sa odhalili skôr. Jednoducho čas zázrakov.