Doplňujúce a spresňujúce informácie k článku:

1. Písanie názvov rázcestí sa riadi rovnakými pravidlami ako písanie názvov akýchkoľvek geografických objektov.
2. Opisovaná túra sa z lesnej cesty odchyľuje v mieste označenom v teréne názvom Rázcestie pod Babkami. Toto rázcestie fyzicky nemá s Babkami veľa spoločného. Správnejšie je používať názov Rázcestie v Lopuší alebo Rázcestie pod Štiavnom. Lopušie je názov dolinky, ktorú cesta križuje ostrou zákrutou; Štiavno (Štiavne) je trávnatý chrbát, ktorý sa zvažuje z Babiek smerom na východ a jeho okrajom vedie spomínaný turistický chodník, keď sa vynorí z lesa. Pokiaľ tento názov má vyjadrovať Babky ako masív, potom v tomto význame existuje ešte niekoľko ďalších "Rázcestí pod Babkami". Je zjavné, že takéto používanie významov vnáša do názvov chaos. (Príkladov nevhodne alebo dokonca nesprávne vytvorených názvov rázcestí (ale aj iných objektov) je veľké množstvo. Existenciu takého stavu je možné vysvetliť napríklad tým, že umelé názvy tvoria ľudia, ktorí na to nemajú adekvátne predpoklady, ako aj tým, že turistická verejnosť takéto záležitosti buď nevníma, alebo ich považuje za nedôležité.)
3. Na starších mapách je zachytený ešte pôvodnejší tvar sedla medzi Veľkou Mikovou (nesprávne označovanou ako Veľká kopa alebo Malá kopa alebo len Kopa) a Kopou pod Ostrým (nesprávne označovanou ako Veľká kopa), a to Predovratia. Starí domáci ľudia používajú práve tento tvar. (Ibaže už poväčšine z nich do takýchto výšok už nikto nikdy viac nedôjde.)
4. Pôvodné názvy dvoch najvyšších vrchov na opisovanej túre sú Ostrô a Sivô. O používaní týchto tvarov platí to isté ako v poznámke 3. Odporúčam nezanevrieť na tieto poetické pôvodné názvy, i keď vyznievajú nepochybne už dosť anachronicky, archaicky. Treba oceniť, že autor má zrejme podobný názor.
5. V stručnom opise trasy (tučným písmom) chýbajú dva veľmi dôležité údaje, ktoré označujú rozsahom/dĺžkou de facto najrozsiahlejšie - líniové - objekty, a to: Bobrovecká dolina a Jalovecká dolina!
6. Názov lúky, ktorou vedie až na kraj hory asfaltová cesta, je Lespience. Bobrovecká Vápenica je označenie rekreačného strediska - chatovej oblasti, ktorá zaberá aj niektoré ďalšie priľahlé oblasti okolo Lespiencov.
7. Text "Na rázcestí pod Babkami prichádza od poľany Červenec..." je nezrozumiteľný, nelogický. Rázcestie pod Babkami je hlboko v hore a na Červenec treba ešte kráčať cestou skoro kilometer.
8. Prameň vody v dolinke-žľabe Pod Štiavnom (Pod Štiavnym) sa nazýva Tri studničky. Spolu s dažďovou vodou napájajú potôčik v Lopušnom jarku. Prameň sa uvádza na všetkých podkladových mapách.
9. Pod Hlavou Štiavna sa rozpadajú ostatky koliby Turonky (od mena Turoň). Ešte pred niekoľkými rokmi sa "to čosi" skutočne podobalo na kolibu. Osud koliby je charakteristický, symbolický: presne takto zanikajú nielen fyzické, predmetové relikty minulosti ale aj skoro všetko nehmotné, čo s nimi súviselo a čo sa istý čas vzletne nazýva naším kultúrnym dedičstvom.
10. Áno, Babky sú excelentným vyhliadkovým miestom, podobne ako niektoré iné vrchy zhruba rovnakej výšky na opačnej strane Liptova, najmä Poludnica a Siná. A populárne sú pre obe tieto svoje vlastnosti, aj pre krásny celokruhový výhľad aj pre strednú náročnosť výstupu. Tým sú vlastne ekvivalentom pre vrcholy fatranské.
11. Turistický chodník traverzujúci strmú úboč Ostrého je značený a existuje oddávna. Je zaujímavé, že na mape VKÚ 2002 je vyznačený práve len tento chodník, na starších mapách Slov. kartografie nie je vyznačený vôbec (ale tieto mapy sú charakteristické svojou velikánskou "približnosťou"), no na mape Sygnatury/Dukát sú vyznačené - podľa správnosti - obidva chodníky, vrátane prechodu cez Ostrô. Oba chodníky sú rovnocenné, i keď sa, samozrejme, nemôžu porovnávať možnosťami výhľadovými (preto tu ani nie sú inštalované žiadne rázcestníky a rázcestia ani nemajú osobitné názvy). Traverz používajú spravidla turisti, ktorí majú časovú tieseň. (Poznámka technická: Stav tohto traverzu je v súčasnosti biedny, na mnohých miestach sa podobá viac džungli než civilizovanému turistickému chodníku. Ale to nie je stav ojedinelý a predovšetkým je zapríčinený známymi skutočnosťami, prednedávnom diskutovanými.)
12. V texte mohli byť ešte spomenuté objekty Vyšná Priehyba (Príslop), Malé Ostré (Malô Ostrô) a Nižná Priehyba medzi Ostrým a Sivým (Sivým vrchom).
13. Zo Sivého / Sivého vrchu Pachoľa v podstate nevidno. Takmer úplne ho zastiera jeho západný blíženec Plačlivé nad Vrecom.
14. Text: "...jednom mieste sa turisti začali predierať cez kosodrevinu, lebo chodník sa eróziou prepadol do priepasti..." nie je úplne objektívny, u neznalých musí vzbudzovať hrôzu. Vhodnejšie je uvádzať, že sa tu proste časť pôvodného chodníka zosunula a toto miesto treba obchádzať po nepríjemnej kosodrevine. Charakter a zloženie terénu tu ani neumožňujú robiť nejaké zázraky, no ani to nemá kto urobiť (akože inak, zadarmo).
15. V dlhom chrbte zo Sivého k sedlu Pálenici je vhodné spomenúť objekty Komorovské a Holáň.
16. Správny názov chaty v opisovanej oblasti je Chata na Červenci. Názov Chata pod Náružím je gramatický nezmysel, pretože neexistujú tu nič, čo by malo akýkoľvek súvis s ružami. Na chybu upozorňuje Jozef Čajka v článku Nárožie a Chata pod Náružím?, Krásy Slovenska, 1973, str. 509. Navyše chata nemá žiadny súvis ani s Nárožím, pretože je od objektu toho mena vzdialená asi kilometer a navyše je medzi nimi ešte aj nevýrazný žľab a poľany Kozárka a Špahrietovec. Že sa s touto chybou majiteľ chaty (aj po opakovaných upozorneniach) celú večnosť nedokázal vysporiadať, je jeho veľmi zlá vizitka.
17. Potok v Bobroveckej doline má (mal) viacej názvov (v poradí podľa predpokladanej chronológie vzniku/používania): Spolany potok (Z poľany potok, gramaticky presnejšie Z Poľany potok), Potok z Kotlín, Poliansky potok. Tvary Sivý potok a Stará voda sú zrejme výsledkom chýb informátorov alebo kartografov. Názov Bobrovecký potok vznikol najneskôr, až potom, ako sa začal používať názov Bobrovecká dolina. Horná časť potoka, teda v Nižnej (Bobroveckej) kotline má mať logický názov Potok z Kotlín.
18. Názov poľany je Poľana alebo tiež Bobrovecká Poľana.
19. Spomínaná vežička je v žľabe Vyšná Brhľač a jej logický názov by mal byť Ihla v Brhľači alebo aj Brhľačná ihla. Je to jedna z mála veľmi charakteristicky modelovaných skalných ihiel v Západných Tatrách. Jej veľkosť je porovnateľná s Baníkovskou ihlou, no tá sa teší až neadekvátne veľkej pozornosti len vďaka svojmu susedovi preslávenému mnohými "naj".
20. Áno, poznámky týkajúce sa účelných, trvanlivých ale aj pekných kamenných chodníkov, sú veľmi príhodné. Zaznieva z nich nostalgia po starých "iných" časoch. Ale ak v nich je aj trochu závisti, potom je namieste. Aj keď pri týchto brigádach šlo tak trochu aj o vykorisťovanie mládeže, myslím, že absolútna väčšina niekdajších účastníkov týchto brigád v rámci letnej aktivity je presvedčená, že im ich môžu dnešní mladí len závidieť.
21. V texte "Úsek ku križovatke s dolinou Parichvost..." je vecná chyba. Správne má byť: Spodná časť Bobroveckej doliny... V mieste sútoku Polianskeho potoka a Potoka z Ostrých prtí (Parichvosta) sa totiž obe zmienené doliny, Bobrovecká a Parichvost, končia a ich spojením vzniká Jalovecká dolina; analogicky spojením Polianskeho potoka a Potoka z Ostrých prtí (Parichvosta) vzniká Jalovecký potok (Jalovčianka).
22. Chodník v Jaloveckej doline križuje lavičkou Mníchov potok.
23. Poznámka k počasiu na danej túre: Skutočne, túru v najvyšších, extrémnych horúčavách uskutočňujú len turisti-samovrahovia...
24. Poznámka k časom túr: Čím prejdeme túru za dlhší čas, tým viacej z nej môžeme - informatívne, esteticky, fotograficky atď. - získať. Skracovaním času túry sa túra postupne stáva viac a viac športovou záležitosťou, zvyšuje sa zisk športový, tréningový, ale na úkor vyššie menovaného.

Zdroje:
Čajka Jozef: Miestne názvy v oblasti Jaloveckej doliny a Babiek v Západných Tatrách, Zborník prác o TANAP 1992, 32, s. 51 - 75.
Západná Tatry - Roháče, Letná turistická mapa 1 : 50 000, Slovenská kartografia n. p. Bratislava 1975
Západné Tatry - Podbanské - Zverovka, Turistická mapa 1 : 25 000, VKÚ, a. s., Harmanec, 2002
Západné Tatry, 1 : 25 000, Sygnatura/Dukát, 2005

Dík Tomáš. (Možno sa uvidíme v Euphory v stredu)

Daľší tvoj pekný článok. Len závidieť Monike parťáka a tebe príma parťáčku :-).

Fíha, záhada vyriešená! Tak teda vďaka. :)

Keď pozerám von oknom, horúčavy budú najskôr o rok, začína najpožehnanejšie obdobie turistiky roka (tomu sa vyrovná len krátke obdobie najzelenšieho mája), tak si to užime!

jantaara: ide o najkratší a najkrajší prístup na chatu cez roklinu Hrtany bobrovec.eu/…/13-chata-pod-na… a foto je titulka článku hiking.sk/…/zaistene_turistic…, ale neodporúčam neskúseným, lebo je to vzdušné (reťaz je v skalnej stene) a navyše je to zakázaná trasa cez rezerváciu.

Tomáš, nám chatár spomínal nejakú skratku od chaty dole cez skaly a vraj sú tam aj reťaze. Vieš, o čo presne ide?

Pali: riešenie záhady s chlapčiskom bude zrejme nasledovné. Keďže ako skoro miestny poznám aj tajné chodníčky v tunajších končinách, tak chalan pravdepodobne od Chaty pod Náružím zostúpil do doliny po chodníku cez Medvedzie mapy.hiking.sk/?x=19.65048… k spoju dolín pod Lyscom. Chodník je síce zaznačený vo väčšine máp, ale jeho priebeh je dosť nepresný a veľmi ťažko ho nájsť v teréne, lebo je dobre maskovaný lesným porastom. Trafia naň len domáci...

pekne foto a 20km s takym prevysenim je dobry vykon!

A keď už tú moju krpatú spomínam, rozmýšľam, že by som ju skúsila vytrepať na Sivý vrch od Bielej skaly. Tohto roku už asi nie, budúci bude mať 5 rokov. Či veľká blbosť? :-) ...po skalách sa rada driape. Len prevýšenie je to dosť veľké.

Pali, veď pekne ste sa pustili do toho. Obdivuhodné. Dúfam, že keď mi mladšia dievka odrastie a budem zase slobodnejšia, že ešte budem vládať chodiť a užívať si prírody.

Škoda, že ste ho minuli. Z chodníka síce nie je viditeľné, ale nachádza sa priamo pri ňom, vedie k nemu vyšľapaný chodníček.

Pleso sme fotili zhora a potom sme ho dajako minuli (chcel som fotiť aj s odrazmi na hladine) a už sa nám nechcelo vracať.
Inak teplo bolo pomerne dosť aj v doline, najmä stúpanie do traverzov v úbočí na konci už prebiehalo na úrovni 30 Celziusov.

Tiež som išiel v podobných horúčavách okolo 38° na Sivý vrch, ale nie cez Babky, ale Chatu pod Náružím. Po oddychu a doplnení tekutín sme šľapali ďalej na Sivý vrch. Ostrú sme síce nevynechali z túry, ale pri výstupe na ňu mi bolo už ozaj zle. Aspoňže mi to nahradil ten 360° výhľad: hiking.sk/…/zapadne_tatry-ost…. Jediný jeden mráčik nebol na oblohe a môžem povedať, že takto jasnú oblohu som už naozaj dávno nezažil. Ešte dole, pred výstupom nás však šokovala táto skutočnosť priamo na chodníku: hiking.sk/…/sluzby-galeria-ch…. Aspoňže nám to vynahradilo Bobrovecké pliesko: hiking.sk/…/zapadne_tatry-bob…, Oddych pri ňom bol priam spasením v tej horúčave. Bol si aj pri ňom, alebo nie? Aspoňže v doline už bolo príjemne chladno po zvyšok cesty.

Janke, čo sa odtúla: 20 rokov sme strávili medzi kanceláriou a autom, to sa ešte stále prejavuje, hoci sme schudli 10-15 kíl, ešte raz toľko by sa dalo. Tak si to chodíme, teda, pekne rozvážne a pomaličky.

A keby nás ten chlapček požiadal o nakreslenie ovečky, tak by som ho hneď zaradil, ale takto to kľudne mohol byť lesný démon, druh zmoka, alebo mláďa ochranára, tak sme radšej nič nehovorili.

@kp: Plávky som naozaj cestou videl a veru, po Sivý vrch tam bolo ľudoprázdno.

Ja som zapocula, ze Babky sa tak volaju podla plaviek, ktore tam hojne rastu a ktore na Liptove volaju babky. Sivy vrch cez Babky je krasna tura a hlavne tam je vzdy minimum ludi.