Ďalší večer a vlastne ani neviem koľký ma zastihol na malebnej Nižnej kľakovej. A aj napriek predĺženému víkendu som tu bol zasa sám. Tichučko som sedel na lavičkách pri útulni a rozmýšľal kam pôjdem tentoraz fotiť západ slnka. Mraky sa rozplývali len veľmi pozvoľne a bolo to dosť neisté. Vtom mi padol pohľad na malé rúbanisko nad ohradou pre kone a po vyštveraní naň som vyčkával na správny moment. A slniečko predsa spoza Fabovej hole žmurklo na krajinku Muránskej planiny a rozžiarilo moje oči. Bol to ďalší krátky ale výnimočný okamih.